Rozprávka o ježibabe

Rozprávka o ježibabe

1. KAPITOLA - STRATENÁ ANIČKA

Bolo raz jedno dievčatko menom Anička. Bývalo pri lesíku a pri ňom bola na lúke malá ohrada, kde prespávali kravička a teliatko. V ich chatke bývali Anička, mamička a ocko. Raz, keď išla dať Anička dobytok na pašu a pásť ho, videla peknú srnku a pri lesíku ju lákalo lesné ovocie. Rozbehla sa za srnkou, kravičky nechala v ohrade a pri naháňaní srnky jedla

lesné ovocie. Rodičia sa čudovali, prečo je Anička na paši tak dlho a začali sa o ňu báť, lebo sa už zvečerievalo.

2. KAPITOLA - JEŽIBABA NA SCÉNE

Bola temná noc. Práve vtedy sa domov pri svite mesiaca vracala stará, zlá ježibaba. Svietila si baterkou a mala so sebou aj čierneho kocúra, ktorému svietili oči nazeleno. Zrazu ježibaba začula šuchtavý zvuk . „Kto je tam?“ pýta sa ježibaba svietiac si baterkou. A vtom nájde pri strome spiacu

Aničku! Zoberie ju k sebe domov.

... Ráno sa Anička zobudila v ježibabinej posteli. Keď sa prebrala, rozbehla sa do kuchyne, kde sa zľakla strigy. Išla von z domčeka, no vtom sa prudko zastavila. Bol to totiž DOMČEK NA KURACEJ NÔŽKE!!!

3. KAPITOLA - JEŽIBABINO JEDLO

Anička tomu nemohla uveriť! Myslela si, že domčeky na kuracích nôžkach sú len v rozprávkach v jej knižkách. Teraz nemohla strige ujsť. Potom sa ježibaba nečakane milým hlasom ozvala: „Vitaj dievčička, že si sa prebrala. Už tu máš raňajky.“ Ježibaba ju chytila za ruku a Anička ju neochotne nasledovala. Keď sa posadila za stôl, veľmi sa začudovala. Na

raňajky mala plesnivé vajíčko s trávou a storočný chlieb. Vajíčko skúsila, no vôbec jej nechutilo a ani chlieb jej nechutil, pretože bol veľmi tvrdý ako betón. Po raňajkách sa Anička spýtala, či môže ísť domov. No na jej prekvapenie ježibaba povedala, že jej bude slúžiť. Anička vysvetlila, že to nie je dobrý nápad, lebo sa jej rodičia budú báť, čo sa s ňou stalo a kde je ich kravička s teliatkom. „To je život, chi, chi, chí ! Zvykneš si,“ zaškerila sa striga. „Ale budeš sa u mňa mať dobre. Budem ti vyvárať a vypekať samé dobroty.“ No ona sa na tie „dobroty“ vôbec netešila.

Anička cez voľné popoludnie zistila, že keď sa strigina metla dotkne inej metly, bude tiež čarovná. Tajne si urobila z prútov metlu a cvičila na nej lietanie. Metla jej bola ako uliata! Radosť jej však prerušila ježibaba. „Dievčička Anička, podkaj do kuchynky, OBED!!!“ zvrieskla striga. Anička išla do kuchyne, posadila sa za stôl, ale obed bol tiež hnusný. Mala v šaláte rozmixovaných červíkov a zhnitú kapustu, mrkva bola od blata a mala v sebe chrobákov. Polievke sa už vôbec nečudovala, keď videla, aké boli raňajky, pretože v polievke bol uvarený hmyz.

Anička vyskúšala trošku polievky a trošku šalátu, ale hneď to vypľula naspäť. Ježibaba sa opýtala : „Si v poriadku Anička? Nezadus sa s tým jedlom, chi, chi, chí!“ Keď sa Anička „naobedovala“, išla znovu cvičiť lietať. Už, už sa jej to podarilo, no vtom prišla striga a Anička sa tvárila, že zametá. Predtým pozametala smeti na kôpku a ježibaba jej naletela. Keď striga odišla, Anička začala znovu skúšať lietať na metle. Za niekoľko minút sa jej podarilo vzletieť.

Vo vzduchu sa cítila dobre, a preto skúsila letieť domov. Aj to sa jej podarilo a videla, že sú jej rodičia veľmi smutní. Zobrala z paše kravičky, odviedla ich domov a všetko rozpovedala rodičom. Potom sa vrátila do striginho domu. Pozametala niekoľko izieb a ježibaba zakričí : „Anička, poď do kuchyne, na stole je VEČERA!!!“ môžete hádať, aká bola večera. Uhádli ste – odporná. Anička prišla aj tentoraz do kuchyne a posadila sa za stôl. Na večeru bola tisíc rokov pozáručná pizza, puding z červíkov a hmyzu – opäť - , namiesto kurčaťa bol pečený orol + zvyšky z raňajok a obeda. Cez okno svietil mesiac, pred ktorým letel netopier. Kuchyni to dodalo strašidelný výzor. Anička nad jedlom len ohrnula nos a keď čokoľvek skúsila, vôbec jej to nechutilo. Striga zatiaľ varila omáčku, aby mala čím zaliať pečeného orla. Bola to totiž omáčka z ľudských kostí. Ježibaba sa Aničky opýtala : „Chutí ti, Anička, chutí?“ Anička povedala, že chutí i keď opak bol pravdou.