O snehuliakovi, ktorý vedel lietať

O snehuliakovi, ktorý vedel lietať

Bola raz jedna rodina, ktorá mala dcérku Zuzku. Na tretiu zimnú nedeľu sa rozhodli postaviť si snehuliaka. Snehuliaka stavali až do neskorého večera. Bol skutočne krásny! Nadišiel večer, noc a všetci museli ísť spať. Zuzka sa nevedela dočkať, kedy už bude ráno, až môže opäť byť so svojím snehuliakom Jakubom.

Keď sa ráno zobudila, hneď sa išla pozrieť, či snehuliak ešte stojí. Neverila však vlastným očiam! Zbadala, ako sa snehuliak pohol! Otvorila dvere a silno naňho zakričala. Snehuliak sa vyľakal a odletel. Po chvíli sa však vrátil. Zuzka sa mu snažila vysvetliť, aby sa jej nebál.

Ale snehuliak ju nepočúval, len letmo na ňu žmurkal čiernymi očami. Po chvíli na ňu prehovoril a vysvetlil jej, čoho sa veľmi bál. Bolo to teplo vychádzajúce z jej domu. Všetko si vysvetlili a veľmi rýchlo sa skamarátili. Hrali sa na naháňačku, guľovali sa. Opäť prišiel večer a Zuzka sa nevedela dočkať rána. Po dlhej noci rýchlo vyšla von a Jakuba zasa nevidela!

Netušila, že jej ho závidí chlapec z vedľajšieho domu, ktorý jej ho večer ukradol. Snehuliaka hľadala tri dni, tri noci, no nenašla ho. Bola veľmi smutná. Nevedela, že snehuliak sa nachádza len pár krokov od nej. Chlapec ho chcel zničiť, no nepodarilo sa mu to. Vo chvíli, keď sa k nemu priblížil, snehuliak naňho žmurkol očami a toho sa veľmi vystrašil.

Utekal kade ľahšie. Celý príbeh i svoj zámer po dlhom čase trápenia vyrozprával Zuzke. Spoločne išli za snehuliakom, no ten dovtedy zmizol. Zuzka bola veľmi sklamaná a nešťastná. Chlapec ju ale utešoval slovami, že ak ju mal rád, určite sa vráti. Čakala naňho celú zimu a keď prišla jar, vedela, že už nikdy, ale nikdy nepríde. Prišla druhá zima.

Tajne dúfala, že sa vráti. Mala pravdu. Jedného dňa, keď sa ráno zobudila, za oknom izby videla svojho priateľa snehuliaka Jakuba. Vysvetlil jej, že neodletel naveky, ale musel odísť, pretože prichádzala jar...

Zuzka sa skamarátila s Petrom a spoločne priateľovi snehuliakovi postavili rodinu snehuliakov. Všetci sa radovali, že majú ďalších nových kamarátov. Spoločne trávili každý zimný deň. Až jedno ráno, keď sa zobudili, našli pod dverami list. A v ňom bolo napísané:

„Ahoj, Zuzka a Peter! Musel som odletieť, lebo sa blíži jar.“