Deduško a zlý čarodejník

Deduško a zlý čarodejník

Kde bolo, tam bolo, bola raz malá krajinka Ovocienka, ktorá vyzerala ako začarovaná. Celá rozvoniavala krásnymi kvetmi, všade bolo počuť štebot vtáčikov; kvety obletovali pestrofarebné motýle. Avšak to nie je všetko! V krajinke sa nachádzal malý domček, v ktorom býval osamelý deduško.

Deduško mal prekrásnu záhradku, v ktorej si pestoval vytúžené ovocie a zeleninku. Bola ozaj nádherná, no až dovtedy, dokým sa v krajine nezjavil krutý a neľútostný čarodejník. Deduškovi kradol zo záhradky všetko, čo mu záhradka poskytla. Bol veľmi smutný, keď si spomenul, že nebude mať žiadne zásoby na zimu a tak nepoteší nielen seba, ale aj druhých. Každý večer nariekal a prosil o zázrak, aby sa čarodejník nad ním zľutoval a nekradol mu viac úrodu.

V jeden krásny večer sa to stalo! Deduškovi za jeho snaživú prácu v záhrade prišli na pomoc tri krásne a múdry víly, ktoré už dlhšie videli a počuli, ako sa starček veľmi trápi. Každá z nich mala čarovný prútik, ktorým mohli vyčarovať všetko, čo si kto zaželá. Zobrali teda čarovné predmety, slabučko nimi švihli a v záhradke sa objavilo krásne zrelé ovocie i zelenina.

Nebola to však obyčajná úroda, táto úroda vedela rozprávať, aby mohla vystrašiť zlého čarodejníka. Raz, keď prišiel čarodejník kradnúť úrodu, ovocie so zeleninou sa začali rozprávať, čarodejník sa vyľakal a ušiel. Dlho - predlho rozmýšľal, ako je to všetko možné! Všetko vzdal.

Umúdril sa a išiel sa ospravedlniť deduškovi za zlé skutky, ktoré konal v jeho záhradke. Ten si veľmi vážil jeho odvahu, odpustil mu a na znak priateľstva mu daroval obrovské koše plné zrelého sladučkého ovocia i zeleniny.

Zvíťazila láska. Deduško i čarodejník spolu žili, až kým nepomreli.