Rozprávka o guľatom pampúšiku

Rozprávka o guľatom pampúšiku (Rozprávka)

Pred dávnymi časmi žila v jednej dedine matka, čo mala sedem hladných detí.

Raz ráno preosiala múku, prichystala si kvások, mlieko, maslo, cukor, vajcia, ani na štipku soli nezabudla, a zamiesila cesto. Keď cesto vykyslo, upiekla z neho na panvici krásny guľatý pampúšik.

Leží pampúšik na panvici, rastie a rastie, praží sa jedna radosť. Sedem hladných detí stojí okolo pece, lačnými očami pozerajú na nafúknutý pampúšik a oči z neho odtrhnúť nemôžu.

- Milá mama, daj mi kúsok z pampúšika, - ozve sa prvé dieťa.

- Milá, dobrá mama, aj mne, - prosí druhé.

- Milá, dobrá, drahá mama, aj ja chcem, - chytá ju za sukňu tretie.

- Milá, dobrá, zlatá mama, aj ja som hladný, - obskakuje okolo pece štvrté.

- Milá, dobrá, drahá, zlatá, sladká mama, aj mne z neho odkroj, - podáva jej nôž piate.

- Milá, dobrá, drahá, zlatá, sladká, najkrajšia mama, aj ja som tu, - zaliečavo jej pozerá do očí šieste.

- Ach, milá, dobrá, drahá, zlatá, sladká, najkrajšia, jediná naša mama, nezabudla si na mňa? - spytuje sa nedočkavo siedme dieťa.

- Vydržte, deti moje, vydržte, pampúšik musím ešte obrátiť,

- tíši matka svoje hladné deti.

Ale to nemala povedať! Len čo pampúšik počul, že ho chcú obrátiť, povedal si: Veru tak, nebudem tu bez úžitku ležať a čakať, kým ma zjedia! Veď by ma bolo škoda! Najprv sa pokotúľam po svete, a keď prídem na samý kraj, až potom sa obrátim.

Ako povedal, tak aj urobil. Vyskočil z panvice a rozbehol sa do sveta. A za ním matka s panvicou a veľkou lyžicou, za ňou dedko, čo vie všetko, za ním sedem detí ako smetí a všetci kričia:

- Chyťte ho! Chyťte ho!

Ale pampúšik je guľatý a tak chytro sa kotúľa, že ho dobehnúť nemôžu.

Pri ceste sedí mačka Murka-okom žmurká, a keď zbadá, ako sa k nej kotúľa pampúšik, zamňauká: -
Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!

- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.



Veď za mnou už matka letí,

za ňou dedko, sedem detí

a všetci ma chcú zjesť,

no dobehnúť ma nemôžu!



A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej až na samý kraj sveta. Len tu z krovia vybehne kohút strakatý-kosierik po päty a zakikiríka:

- Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladný som, daj sa mi zjesť:

- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.



Veď za mnou už matka letí,

za ňou dedko, sedem detí,

mačka Murka-okom žmurká

a všetci ma chcú zjesť,

no dobehnúť ma nemôžu.



A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej až na samý kraj sveta. Prostred cesty stojí húska smelá-celkom biela a mocným hlasom zagagoce: - Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!

- Eštežečo! - nafúkne sa pampúsik.



Veď za mnou už matka letí,

za ňou dedko, sedem detí,

mačka Murka-okom žmurká,

kohút strakatý-kosierik po päty

a všetci ma chcú zjesť,

no dobehnúť ma nemôžu.



A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej, až na samý kraj sveta. Na lúke sa pasie okatá krava-rohatá hlava, a keď sa pampúšik dokotúľa až k nej, zagúľa očami a zabučí: - Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!

- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.



Veď za mnou už matka letí,

za ňou dedko, sedem detí,

mačka Murka-okom žmurká,

kohút strakatý-kosierik po päty,

húska smelá-celkom biela

a všetci ma chcú zjesť,

no dobehnúť ma nemôžu.



A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej až na samý kraj sveta. O chvíľu dôjde ku kaluži a v nej sa váľa svinka krochkatá-celá od blata. Postaví sa na nohy a zakvičí: - Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!

- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.



Veď za mnou už matka letí,

za ňou dedko, sedem detí,

mačka Murka-okom žmurká,

kohút strakatý-kosierik po päty,

húska smelá-celkom biela,

okatá krava-rohatá hlava

a všetci ma chcú zjesť,

no dobehnúť ma nemôžu.



A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej, a keď už mal dôjsť na samý kraj sveta, natrafil na široký potok. Gúľa sa pampúšik popri potoku, chcel by sa dostať na druhú stranu, ale vody sa bojí. Dobehla k potoku aj svinka krochkatá-celá od blata a prihovára sa mu: - Prenesiem ťa cez potok, pampúšik, chceš?

- Chcem, chcem, prenes ma, prosím ťa!

- Vyškriab sa mi na chrbát. Alebo vieš čo? Radšej mi skoč na rypák, tak ťa prenesiem, - vraví mu svinka.

Vyskočí pampúšik svinke na rypák, tá ho chňapne a zahryzne sa guľatému pampúšiku rovno do brušká. Polovicu stihla prehltnúť, ale druhá polovica sa jej z rypáka vyšmykla a ukryla sa v zemi. Svinka ryla rypákom okolo seba, no pampúšik nenašla. A preto dodnes rozrýva každá svinka rypákom zem a hľadá druhú polovicu guľatého pampúšika.