Figliar Paľko

Figliar Paľko (Rozprávka)
Bol raz jeden chudobný človek a ten mal syna. Volali ho Figliar Paľko, lebo mu po rozume jednostaj len kadejaké figliarstva chodili.

Otca to dosť trápilo, ale rozumu mu naliať nevedel. Toľko sa umáral, čo bude so synom, keď jeho už nebude, až sa v tom trápení pominul.

Synovi zanechal chudobný človek iba jedného somára, lebo viac majetku nemal.

Ostal teda Figliar Paľko na svete sám a nevedel, čo si počať. V stole nebolo ani smidky chleba, a jesť sa mu chcelo, až sa mu od hladu pred očami zatmievalo.

Dlho nerozmýšľal, vysadol na somárika a vybral sa do sveta.
Bude ako bude, horšie hádam len nie, pomyslel si, a ktovie, možno ma aj dajaké šťastie stretne.

Putuje Paľko na somárikovi, keď tu jedného dňa príde do tmavého lesa. Zíde z cesty, blúdi krížom-krážom, ale z lesa vyjsť nevie. Naveľa neďaleko zbadá starú ženu. Podíde k nej a pozdraví ju:

- Dobrý deň vám, stará mamka!

- Tvoje šťastie, že si ma tak pekne pozdravil, - povie starenka, - inak by sa ti zle povodilo!

Íha, aká čudná starena, pomyslel si Figliar Paľko. Ktovie, či to nie je ježibaba.

A veru dobre hádal, lebo starena bola naozaj ježibaba.

- Stará mamka, - opýtal sa jej, - neporadili by ste mi, ako sa dostanem z tohto lesa?
Starena sa práve trápila s nošou raždia. Nevládala si ju vyložiť na chrbát. Povedala:

- Čoby nie, poradím ti, ešte ti aj cestu ukážem. Ale mi najsamprv pomôž s touto nošou!

- Keď len to, - ochotne zoskočil Paľko zo somárika a uviazal nošu s raždím starene na chrbát, ale tak, že nebadane priviazal starenu aj s nošou o strom, pri ktorom stáli. Tá chcela vykročiť, no strom ju nepustil.

- Hej, sto striel ti do duše, ty si akýsi prefíkaný, šuhajko! O strom si ma priviazal?! Za tú službu ti dlžná neostanem. Nech odteraz tvoj somár opakuje po tebe každé slovo, čo vyslovíš!

Len čo to starena povedala, premenila sa na čiernu mačku a vyšmykla sa zo slučky. Odrazu stál pred ňou malý vozíček, do ktorého bolo zapriahnutých dvanásť myšiek. Čierna mačka vyskočila na vozík a ten sa vo chvíli stratil, akoby ho bola zem prehltla.

Figliar Paľko sa rozosmial, až sa hora ozývala:

- Ale ma tá zakliala! Nech si len somár opakuje po mne slová, mne to neublíži!

Vysadol na somárika a povedal:

- Hijó, somár!

Aj somár povedal:

- Hijó, somár!

- Počuj, ty si somár, nie ja! A somár opakoval za ním:

- Počuj, ty si somár, nie ja!

- Somárisko! - rozkričal sa Figliar Paľko. - Neodvrávaj, lebo dostaneš poza uši!

A somár zas len slovo za slovom po ňom.

Paľko zoskočil zo somárika a pustil sa doň palicou. Lenže ani somár mu neostal nič dlžen. Paľko sa ani nespamätal, a už trčal až po uši v hlbokej močarine.

Zľakol sa a zvolal: - Pomoc! Pomoc!

Lenže aj somár kričal: - Pomoc! Pomoc!

Išli okolo traja drevorubači, horko-ťažko Paľka z blata vytiahli.

- A ten druhý že je kde? - pýtajú sa.

- Aký druhý?

- Veď sme počuli, že volali dvaja, - vravia drevorubači.

- Ha-ha-ha! Ten druhý bol môj somár! - vraví Paľko.

- Ej, sto hrmených okovaných! - nazlostili sa chlapi. - Tak ty nás máš ešte na posmech? Pôjdeš s nami k sudcovi! Akurát hľadá zbojníka, čo zabil bohatého gazdu. Istotne si to bol ty!

Odvliekli Paľka do mesta k sudcovi, a ten hneď, keďže iného vinníka nenašli, vyniesol rozsudok: Na šibenicu s ním!

Dopočul sa o tom aj kráľ. Vybral sa na popravisko, aby na vlastné oči videl, ako sa v jeho krajine vykonáva spravodlivosť.

Stojí Figliar Paľko pod šibenicou a sudca sa ho spytuje: - Máš nejaké posledné želanie?

- Iné nemám, len mi sem priveďte môjho somára, chcem sa s ním rozlúčiť.

Keď somára priviedli, obrátil sa Paľko ku kráľovi, kľakol si a takto ho prosil:

- Milosť mojej úbohej hlave, najjasnejší pán kráľ, lebo som nevinný!

V tej istej chvíli si kľakol aj somár a z plného hrdla zahíkal:

- Milosť mojej úbohej hlave, najjasnejší pán kráľ, lebo som nevinný!

Všetci sa čudovali a kráľ od údivu zabudol aj ústa zavrieť. Videl už na svojich cestách po svete všelijaké zvieratá, ale somára, čo opakoval každé slovo po svojom pánovi, ešte nestretol.

Paľko sa mu tak zapáčil, že si ho odviezol do kráľovského paláca a vymenoval za hlavného kráľovského šaša.

Potom sa už Figliar Paľko netrápil pre to, čo do úst vložiť. Spokojne žili aj so somárikom na kráľovskom dvore a žijú dodnes, ak nepomreli.