Mačací chvost

Mačací chvost (Rozprávka)
Možno je to pravda, a možno aj nie, vybral sa raz kocúr, po celom okolí vychýrený krásavec, k holičovi, aby mu pristrihol fúzy.

- Pristrihnem ti ich, prečo nie, - vraví mu holič, - ale keby si si dal pristrihnúť aj chvost, bol by si oveľa krajší, - lichotil kocúrovi holič.

Kocúr veľa nerozmýšľal, dal si z chvosta kúsok odstrihnúť a šťastný pobral sa domov. Na polceste sa odrazu zarazí:

- Bodaj ho, veď holič si ten kúsok môjho chvosta nechal! Idem si poň!

Vrátil sa k holičovi a povedal mu: - Vráť mi môj chvost! Ak mi ho nevrátiš, vezmem si tvoju britvu!

Holič mu chvost nevrátil, nuž si kocúr vzal britvu a odišiel. Onedlho stretol ženu, čo predávala ryby, ale nemala noža.

- Na, vezmi si toto, - podáva jej kocúr britvu, - veď nemáš ani čím ryby rozrezať!

A kocúr sa pobral ďalej svojou cestou. Ale čoskoro oľutoval, že žene daroval britvu. Šiel nazad a vraví jej: - Vráť mi moju britvu, lebo ti vezmem haringa!

Žena mu britvu nevrátila, nuž si vzal haringa a odišiel. O hodinu natrafil na mlyn a tam sedel mlynár a prežúval suchý chlieb.

Kocúr mu vraví: - Na, vezmi si k tomu chlebu haringa, hladšie ti zíde dolu hrdlom!

Mlynár si vzal rybu a kocúr šiel ďalej. No čoskoro zase oľutoval, že rybu daroval, a vrátil sa k mlynárovi:

- Vráť mi môjho haringa, lebo ti vezmem vrece múky! Mlynár už haringa zjedol, nuž mu kocúr vzal vrece múky a poďho s ním preč.

Ide, ide a stretne učiteľku s kŕdľom žiačok, malých hladných prváčok. Kocúrovi prišlo ľúto hladných detí, a tak podáva vrece učiteľke: - Na, tu máš múku, navar dievčatkám kaše!

Učiteľka vzala múku a kocúr šiel ďalej svojou cestou.

Netrvalo dlho a oľutoval, že múku daroval, a rozbehol sa k učiteľke:

- Vráť mi moju múku, lebo ti vezmem jednu žiačku!

Učiteľka mu nemohla múku vrátiť, lebo z nej navarila deťom
kaše a deti ju už zjedli, nuž si kocúr odviedol jedno dievčatko.

Ide, ide, kým neprišiel k žene, čo prala šaty: - Ťažko ti je samej na takú robotu. Nechám ti tu toto dievča, budeš mať pomocníčku!

Kocúr odišiel, no zase oľutoval, že dievča tak nerozvážne daroval. Obrátil sa, a keď došiel k práčke, vraví jej: - Vráť mi dievčatko, lebo ti vezmem košeľu!

Žena mu nechcela dievčatko vrátiť, nuž kocúr vytiahol z koryta košeľu a bežal preč.
Prišiel k hudcovi, čo hral na husliach, ale bol taký chudobný, že ani košele nemal.

- Ach, ty chudáčisko, obleč si túto košeľu! - povedal mu kocúr.

Kým si hudec obliekal košeľu, schytil kocúr husle, vyliezol na strom, sadol na konár a tam vyhrával a vyhrával a ešte si aj spieval pri tom:



Za chvostík som mal britvu novú,

za britvu rybu-rybičku,

za rybu múku mlynárovu,

za múku žiačku maličkú.

Za žiačku, tralala-tralala,

košeľu, čo žena vyprala,

a za košeľu teraz mám

husle, a na nich vyhrávam...



A kocúr krásavec, čo si dal pristrihnúť fúzy aj chvost, sedel na konári a vyspevoval. A možno sedí tam doteraz, ak z konára nespadol, a spieva, ak mu za ten čas v hrdle nevyschlo.