O klamárovi z Írskeho kráľovstvy

O klamárovi z Írskeho kráľovstvy (Rozprávka)
Ďaleko, preďaleko, vo Východnom kráľovstve, panoval kráľ, ktorý mal jedinú dcéru. Keď princezná dorástla do krásy, prikázal kráľ vyhlásiť po celej krajine, že dá svoju dcéru za ženu iba tomu, kto ho prinúti tri razy povedať: klameš!

Chýr o krásnej dcére východného kráľa sa rozletel po celom svete a došiel až do Írskeho kráľovstva, kde žila chudobná vdova so synom. Raz sa mládenec vrátil domov a povedal:

- Mamka moja, idem aj ja skúsiť šťastie do Východného kráľovstva. Uviažte mi kus chleba do batôžka, požehnajte mi a ja sa schystám.

Na druhý deň sa vdovin syn vybral na cestu. Šiel, šiel, dlho putoval, pokým došiel do Východného kráľovstva a zastal pred bránou kráľovského zámku. Tam ho zastavila stráž:

- Kdeže, kde, mládenec?

- Ja som klamár z írskeho kráľovstva a prišiel som za vaším kráľom, lebo sa chcem oženiť s krásnou princeznou.

- Ohó, takých tu už bolo! - zasmiali sa, ale ho už len pustili.

Kráľ sedel namrzený za stolom. Práve vyhnal húf rozprávačov, lebo mu rozprávali príbehy, ktoré už dávno počul.

Mládenec sa kráľovi poklonil a povedal mu, prečo prišiel. Kráľ pokýval hlavou, vstal a zaviedol mládenca na veličiznú lúku, kde sa pásol kráľovský statok.

- Tak čo povieš na moje čriedy? - opýtal sa kráľ.

- Čo poviem? Nič. Veď to nie sú čriedy, ale len také čriedočky. Ej, mal by si vidieť, aké čriedy sa pasú na lúkach mojej matky! - odpovedal klamár z írskeho kráľovstva.

- No, no, - zahundral kráľ, - a čo by som tam videl?

- Čo by si videl? Nuž toľko kráv, že cmar z ich mlieka poháňa sedemsto sedemdesiatsedem mlynov!

- Hm, hm, - pokýval kráľ hlavou a viedol klamára ďalej. Došli na veličizné kapustnisko, ktorému ani konca nedovideli.

- Tak čo povieš na moju kapustu? - opýtal sa kráľ.

- Čo poviem? Nič. Veď to nie je kapusta, ale len taká kapustička. Ej, mal by si vidieť kapustnisko mojej matky!

- A čo by som tam videl?

- Čo by si videl? Nuž kapustu. Ale také hlavy, že sa pod jediný list nedávno ukryl celý svadobný sprievod, keď ho na poli prekvapila búrka.

- Hm, hm, - pokrútil kráľ hlavou a viedol klamára ďalej. Došli na veličizné pole, kde rástla samá fazuľa.

- Tak čo povieš na moju fazuľu? - opýtal sa kráľ.

- Čo poviem? Nič. Veď to nie je fazuľa, ale len taká fazuľôčka. Ej, mal by si vidieť, aká fazuľa rastie na matkinom poli!

- A čo by som tam videl?

- Čo by si videl? Nuž fazuľu. Ale takú, čo narastie až do oblakov. Nedávno, keď fazuľa dozrela, kázala mi matka, aby som ju šiel obrať. Vzal som vrece, driapal som sa z listu na list, oberal som struky a hádzal do vreca. Keď bolo plné, zaviazal som ho a hodil na zem, ale ja som liezol ďalej až po samé oblaky. Tam som uvidel dom a na múre toho domu sedela blcha. Blchu som chytil a z jej kožky som si spravil deväť mechov. Aj do nich som naoberal fazule a pospúšťal ju na zem. Keď som potom zliezal dolu, listy už boli celkom suché a mrvili sa mi pod nohami. O chvíľu sa zlomila celá stonka a ja som zletel na zem. Keby len to, ale uviazol som až po krk medzi dvoma balvanmi. Volal som, ale nik ma nepočul. Tak som si sňal hlavu z krku a poslal ju domov, aby povedala, čo sa mi stalo. Ale cestou zazrel moju hlavu lišiak a schmatol ju do zubov. To ma nahnevalo, nuž som vyskočil a rozbehol som sa za ním s nožom v ruke. Keď som ho dolapil, odrezal som mu kus chvosta. A na tom chvoste bol priviazaný lístok a na tom lístku stálo, že tvoj otec bol paholkom u môjho otca.

- Klameš, klameš, klameš, ty klamár pľuhavý! - kričal rozzúrený kráľ.

- Pravdaže klamem, - smial sa mládenec. - Povedal si mi tri razy, že klamem, tak teraz splň, čo si sľúbil, a daj mi svoju dcéru za ženu!

A tak sa syn chudobnej vdovy z írskeho kráľovstva oženil s jedinou a krásnou dcérou východného kráľa. Bola veľká svadba, trvala celý rok a aj posledný deň na tej svadbe bol taký pekný a veselý ako prvý.