Krásna Geržeta

Krásna Geržeta (Rozprávka)
O panne Geržete šiel chýr, že je najkrajšou princeznou na svete. Zvesť o jej kráse, ale aj múdrosti rozniesla sa široko-ďaleko. Na zámok prichádzali princovia a kapitáni, kniežatá a iní páni a všetci predstupovali pred kráľa a úctivo žiadali o ruku panny Geržety. Ale princeznej sa ani jeden nepáčil.

- Prieberčivá si, Geržeta moja! - dohováral jej neraz kráľ.

- Dobre teda, - povedala princezná, - vydám sa. Ale za muža si vezmem len toho, kto sa vie tak ukryť, že ho nenájdem.

A znova sa na kráľovský zámok schádzali pytači a vymýšľali úkryty, že by ich nijaká živá duša nebola našla. Ale princezná mala čarodejný ďalekohľad, poprezerala ním oblohu, celú zem i morské hlbočiny a každého hneď objavila.

Vybral sa raz istý chudobný mládenec do sveta šťastie hľadať. Sadol si jedného dňa na breh rieky, že si odpočinie, a tu na plytčine zbadal rybu, v ktorej už takmer života nebolo. - Zachránim ju, - pomyslel si. Chytil rybu a hodil ju do rieky.

Vo vode ryba veselo zašplechotala, priplávala k brehu a ľudským hlasom sa mládencovi prihovorila:

- Ďakujem ti, že si mi život zachránil. Nikdy nezabudnem na tvoju dobrotu. Vezmi si tento tľapkavý kamienok. Keď budeš dakedy vo veľkej núdzi, hoď kamienok do vody a zavolaj ma. Prídem ti na pomoc.

Mládenec vzal kamienok, vložil si ho do kapsy a pokračoval v ceste. Ako tak ide, zazrie orla, čo sa chytil do osídel. Mládenec nemeškal, roztrhol osídla a orla vyslobodil. Orol sa mu pekne poďakoval, potom si vytrhol z krídla pero a povedal: - Vezmi si toto pero, a keď ti dakedy bude veľmi ťažko, vyhoď ho do povetria a zavolaj ma. Prídem ti na pomoc.

Mládenec vložil do kapsy aj pero a šiel ďalej svojou cestou. Netrvalo dlho a natrafil na líšku, čo uviazla v jame. Zachránil aj líšku a tá mu dala chlp srsti, čo si vytrhla z kožucha. Ďakovala mu a povedala: - Ak budeš dakedy v tiesni, hoď túto srsť do ohňa a zavolaj ma. Prídem ti na pomoc.

Po dlhom putovaní došiel mládenec do mesta, v ktorom sídlil kráľ. Ľudia všade rozprávali o panne Geržete, kráľovskej dcére, o tom, aká je krásna a múdra i ako odbíja pytačov.

- Ej, to je robota pre mňa, - povedal si mládenec. - Iba ja sa viem tak ukryť, že ma princezná nenájde!

Dal sa zaviesť pred kráľa a oznámil mu, že ho prišiel popýtať o princezninu ruku. Chce vraj hneď splniť jej podmienku a ukryje sa tak, že ho nik nenájde. Princezná sa len usmiala a dala mu na to tri dni času.

Tu si mládenec spomenul na rybu. Rozbehol sa na morský breh a hodil do vody tľapkavý kamienok. Ryba sa hneď vynorila z vody a spýtala sa ho, čo si želá. - Vedela by si ma tak schovať, aby ma nikto nenašiel?

- Pravdaže, - odpovedala mu. Potom zavolala velikánsku rybu a mládencovi prikázala, aby sa ukryl v jej bruchu. Ryba odplávala s ním doprostred mora a tam sa spustila na morské dno.

O tri dni ho panna Geržeta začala hľadať. Ďalekohľadom prezrela oblohu, mládenca nenašla. Prezrela celú zem, ani tam ho nevidela. Nahnevaná hľadala napokon v mori a zazrela ho až na samom dne. - Aha, už ťa mám! - zvolala, - ale keď si ty taký šibal prešibaný, dovolím ti ukryť sa ešte raz.

Tu si mládenec spomenul na orla. Vybral z kapsy pero a vyhodil ho do povetria. V tej chvíli priletel orol a spýtal sa ho, čo si želá. - Vedel by si ma tak ukryť, aby ma nikto nenašiel?

- Keď len to! Sadni mi na chrbát! - kázal mu orol, zatrepotal krídlami a vyletel s mládencom až k oblakom.

Princezná Geržeta sa znova pustila do hľadania. Ďalekohľadom poprezerala more, mládenca nenašla. Prezrela celú zem, ale nevidela ho. Nakoniec hľadala po oblohe a zbadala ho sedieť na oblaku. - Aha, mám ťa! - zvolala, - ale keď si ty taký šibal-prešibaný, dovolím ti ukryť sa ešte raz!

Tentoraz si mládenec spomenul na líšku. Hodil do ohňa líščiu srsť a hneď stála pred ním líška. - Čo si želáš? - opýtala sa ho.

- Vedela by si ma tak ukryť, aby ma nikto nenašiel?

- Nič ľahšie, - vraví líška. - Len poď so mnou!

Vošli do kráľovskej záhrady, kde sa panna Geržeta rada prechádzala. Zakaždým, keď vyšla zo zámku, položila na samý vrchný schodík pred bránou jablko, ktoré inak nikdy z ruky nepúšťala.

- Teraz je najpríhodnejší čas ukryť sa, - povedala líška. Pobehla k jablku, rozdvojila ho a mládenca vopchala do jablka. Potom jablko znova spojila a položila na schodík.

Princezná hľadala mládenca ďalekohľadom na oblohe, nevidela ho. Prezrela celú zem, nenašla ho. Napokon ho hľadala v mori, no ani tam ho nebolo. Vtom jej oči padli na jablko. Nahnevaná ho schytila a hodila do záhrady. Vtedy sa jablko rozdvojilo a vyskočil z neho švárny mládenec.

Čo kráľovská dcéra sľúbila, to aj splnila. Vydala sa za chudobného mládenca a starý kráľ im poručil celé kráľovstvo. A to je koniec rozprávky o panne Geržete, čo bola od toho dňa najkrajšou a najmúdrejšou kráľovnou na svete.