MAUI - darca ohňa

MAUI - darca ohňa (Rozprávka)
Niektoré zeme ležia nad vodou a niektoré pod ňou. Bol to hrdina Maui, čo vytiahol Te-ika-a-maui alebo Nový Zéland na povrch, kde leží dnes. Bol to Maui, čo zhotovil ozubec na rybársky oštep. Bol to Maui, čo zhotovil dvercia na pasci na úhory. Bol to Maui, čo zhotovil poplavok. Bol to Maui, čo naučil ľudí roznecovať oheň. A bol to Maui, čo predĺžil dni, aby ľudia mali dosť času všetko si porobiť. Veľa, veľa vecí urobil Maui pre ľudí.

Keď sa Maui narodil, bol malý a škaredý a vlastná mať ho zanechala na pustom mieste pri mori.

Ale morskí bohovia ho ochraňovali a od svojho praotca Tama-nui-ki-te-rangi na nebi sa naučil múdrosti. A keď dorástol, vrátil sa na zem, aby vyhľadal svoju rodinu. Keď ta prišiel, videl svojich bratov, ako sa pretekajú v hode oštepom. Zbadali škaredého chlapca a smiali sa. Maui vyslovil svoje meno a povedal, že je ich najmladší brat. Neuverili mu. Jeho matka prišla a povedala: - Ty nie si moje dieťa. - Maui odpovedal: - Či si ma nezanechala na pustom mieste pri mori? - Pretože oľutovala svoj skutok a bola rada, že sa Maui vrátil, povedala: - Áno, na to som zabudla. Ty si moje dieťa.

Maui potom zostal medzi svojimi. A keď sa jeho bratia vybrali na loďke chytať ryby, Maui povedal: - Aj ja idem. Či nie som vaším mladším bratom? - Ale oni ho nechceli vziať so sebou.

Povedali: - Nie, nepotrebujeme ťa. - Odišli bez Mauiho, ale nemali šťastie, lebo nemali na oštepoch ozubce. Pretože sa Maui od svojho praotca Tama-nui-ki-te-rangi na nebi naučil veľkej múdrosti, ukázal bratom, ako treba pripevniť ozubce na oštepy, aby sa ryby nevyšmykli. A keď odišli loviť úhory, nemali šťastie, lebo úhory, čo vplávali do pascí, unikli tým istým otvorom, ktorým vošli dnu. Preto Maui urobil dvercia na pascu, takže keď vošli dnu. nemohli sa dostať von. Ale bratia sa horšili na Mauiho a nechceli ho vziať do loďky.

Jedného dňa sa Maui schoval na dne loďky a prikryl sa podnožkami. Keď boli bratia na šírom mori, jeden z nich povedal ostatným: - Ako dobre, že Maui nie je s nami. - A on zhodil zo seba podnožky a ukázal sa bratom. Bratia pozreli k brehu, ale videli, že je príliš ďaleko, že Mauiho už nemôžu odviezť nazad. Nechceli mu však dať udicu, aby lovil s nimi.

Maui sa nenahneval. Spod opaska vytiahol čarodejnú udicu, zhotovenú z čeľuste dávneho predka. Ale nechceli mu dať ani návnadu. Maui sa udrel do nosa, aby mu tiekla krv. Natrel svoju udicu krvou a hodil ju do hlbočiny. Jeho bratia nechytili ani jednu rybu a mysleli si, že ani Maui nič nechytí. Ale on popúšťal šnúru a udica klesla k morskému dnu. - Prečo si tvrdohlavý? - pýtali sa bratia. - Tu niet rýb. Poďme inde. - Maui sa len usmial a čakal. Vtedy šnúrou čosi mocne myklo a loďka sa zatriasla. Maui pevne držal šnúru. Bratia sa pridali a pomáhali mu. Pomaly, pomaličky vystupovala obluda z hlbočiny. A keď sa vynorila nad hladinu, bratia vykríkli od hrôzy a strachu, pretože obluda sa rozprestrela široko-ďaleko, takže jej konca-kraja nebolo. Toto obludné rybisko bolo Te-ika-a-maui, Nový Zéland. Bratia jej vyskočili na chrbát, aby nakrájali mäsa, ale ryba sa metala. Tam, kde zarezali nožmi, zostali údolia, a kde sa rybia koža vydula, keď ju tĺkli, zostali vrchy. Tak z morského dna vystúpil Nový Zéland a stal sa domovom Maorov.

Po čase Maui zbadal, že dni sú príliš krátke, lebo Tama-nui-te-raa - slnko - prešlo po oblohe tak rýchlo, že ľudia nestačili osušiť svoj odev, ani si pozháňať potravu. Tama-nui-te-raa vyšlo, prebehlo po oblohe a zapadlo, o človeka sa nestaralo. Maui sa rozhodol, že let slnka spomalí. - Poviažme slnko a spomaľme jeho let, aby ľudia mali dosť času na prácu, - povedal svojim bratom.

Ale bratia povedali:

- Nie, to nemožno vykonať, lebo slnko spáli každého, kto sa k nemu priblíži.

Maui odpovedal: - Videli ste, aké veci viem vykonať. Či som nevytiahol z morského dna veľkú zem Te-ika-a-maui? A dokážem ešte väčšie veci.

Tak Maui presvedčil svojich bratov. Vzal vlas z hlavy svojej sestry Hiny. Vzal zelený ľan. A z týchto vecí jeho bratia uplietli povrazy. Maui dal povrazom zázračnú silu. Potom zhotovili sieť, a keď ju dokončili, vybrali sa na kraj sveta, kde slnko každý deň začína svoju púť.

Veľa mesiacov prešlo, kým došli na kraj sveta. Došli ta za nočnej tmy a rozprestreli svoju sieť nad otvor, z ktorého slnko vystupuje.

Keď ráno tadiaľ Tama-nui-te-raa prechádzalo, zbadalo, že sa zaplietlo do veľkej siete. Začalo sa brániť. Bratia držali sieť, hodili na slnko ďalšie povrazy a poviazali ho. Keď slnko cítilo, že sa slučky zaťahujú, metalo sa sem a tam. Chytilo povrazy rukami a pokúšalo sa ich roztrhnúť, ale boli príliš pevné. Potom Maui vzal svoju zázračnú palicu, zhotovenú z čeľuste dávneho predka, vykročil k slnku a začal ho ňou biť. Slnko vrhlo naňho veľkú horúčavu, ktorá zahnala bratov, ale Maui stál pevne na zemi a bojoval. Zápasili, dokiaľ slnko nezvolalo: - Som mocné Tama-nui-te-raa! Prečo ma biješ?

- Pretože bežíš po oblohe tak rýchlo, že si ľudia nestihnú nazbierať potravy. Sú hladní, - povedal Maui.

- Nemám čas, - povedalo Tama-nui-te-raa.
Opäť zápasili, a nakoniec doráňané a unavené slnko zvolalo:

- Dosť! Nebudem sa viac tak ponáhľať. - Keď dalo slovo, Maui ho vyslobodil zo siete.

Tama-nui-te-raa dodržalo svoj sľub. Od toho dňa chodí pomaly a ľudia majú kedy vysušiť si odev a nazbierať si potravu. Ale niektoré povrazy, čo naň Maui hodil, zostali. Niekedy ich možno vidieť ako jasné stuhy svetla, prenikajúce cez mračná.

Tieto veľké veci vykonal Maui. Ale ľudia ešte nevedeli roznietiť oheň. Maui sa rozhodol, že sa to dozvie v podzemnom svete. Zišiel do podsvetia a našiel Mahuiku, strážkyňu ohňa. Pýtal si od nej žeravý uhoľ. Dala mu jeden zo svojich horiacich nechtov a Maui odišiel. Ale keď sa jej stratil z očí, povedal: - Toto je oheň, ale ľudia musia vedieť, ako ho roznietiť. - Hodil oheň do rieky a vrátil sa po druhý necht. Mahuiku mu dala druhý horiaci necht, ale on sa vrátil k rieke a zahasil ho. Znova šiel k bohyni ohňa a opäť mu dala horiaci necht. Deväť ráz prišiel a deväť ráz hodil oheň do vody. Keď prišiel desiaty raz a žiadal posledný horiaci necht, Mahuiku sa veľmi rozhnevala na Mauiho a začala ho prenasledovať. Vybehla za ním z podzemného sveta, ale Maui bol taký rýchly, že ho nemohla chytiť. Ako bežal, posmieval sa jej a ona v strašnom hneve chytila desiaty necht a hodila ho za ním. Chytila sa od neho tráva i lesy a Maui bežal pred požiarom. Hrozilo, že oheň všetko zničí. Vo veľkej tiesni si Maui zavolal na pomoc dážď. Začalo pršať a dážď požiar uhasil. Keď Mahuiku videla, že posledný oheň na zemi vyhasína, pozbierala zvyšky ohňa a poschovávala ich do stromov.

Od toho dňa je oheň ukrytý tam, kde ho Mahuiku uložila. Ale teraz človek vie, ako ho získať - jednoducho tak, že trie drevo o drevo.