O veľkom Čínskom múre a vernej MENG CANG-NU

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: Dievča mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 789 slov
Počet zobrazení: 1 125
Tlačení: 143
Uložení: 158
O veľkom Čínskom múre a vernej MENG CANG-NU (Rozprávka)
Odpradávna stojí Veľký čínsky múr. Je taký široký, že na ňom môže stáť desať ľudí vedľa seba, a taký dlhý, že ho neprejdeš za štyridsať dní a nocí. Kamene v tomto múre priliehajú k sebe tak pevne, že sa dosiaľ nepohol nijaký ani o vlások.

Iba na jednom mieste je Veľký čínsky múr zrúcaný. O tom, ako sa zrúcal a prečo ho poznove nevymurovali, rozpráva sa medzi ľudom toto:

V tých dávnych časoch, keď Veľký čínsky múr ešte len začali stavať, žili v dedine Sütia-čuang rodiny Meng a Cang. Ich domy susedili a rodiny sa často navštevovali.

Raz v lete vzišiel v záhrade rodiny Meng tekvičný klík. Čoskoro pustil výhonky a jeden z nich, ten najdlhší, doplazil sa až k plotu, čo oddeľoval záhrady oboch rodín, vytiahol sa na plot a spustil sa do záhrady rodiny Cang. O mesiac rozkvitol na ňom veľký žltý kvet. Po čase kvet odpadol a zaviazal sa plod. Do jesene vyrástla z neho veľká-preveľká tekvica. V dedine Sü-tia-čuang ešte nikdy nikto nevidel takú tekvicu.

Keď už tekvica dozrela, začali sa stareny Meng a Cang o ňu škriepiť. Starena Meng vravela, že keď klík vzišiel v ich záhrade, tak aj tekvica patrí im. Starena Cang zas vravela, že bez kvetu by nebolo plodu, a kvet rozkvitol v záhrade rodiny Cang. Teda aj tekvica patrí im.

Škriepili sa, hádali, a nakoniec sa dohodli takto: aby nebolo ľúto ani jedným, ani druhým, rozdelia si tekvicu napoly. Rozkrojili ju teda - a div divúci - v tekvici sedí dievčatko a usmieva sa.

Susedky začali znovu rozmýšľať, teraz už o tom, čie má byť dievčatko, aké mu dať meno. Rozmýšľali, rozmýšľali - a vymysleli, že dievčatku dajú meno Meng Cang-nü, čo značí „dievča z rodiny Meng a Cang". A vychovávať ho budú spoločne.

A tak dievčatko bývalo raz v jednom a raz zase v druhom dome. O pár rokov vyrástlo na utešenú, múdru a dobrú dievčinu.

V ten istý deň a hodinu, keď stareny Meng a Cang rozkrojili tekvicu a našli v nej dievčatko, narodil sa ďaleko na juhu, v kraji Ku-su, krásny chlapček. Dali mu meno Fang Chung-liang.

Fang Chung-liang rástol ako z vody, bol zdravý a mocný a otec i mať mali z neho veľkú radosť. No keď vyrástol na mládenca, postihlo ho veľké nešťastie.

V tom čase vládol v Nebeskej ríši cisár Čchin Š'-chuang-ti. Bol to ten istý cisár, čo rozkázal vystavať Veľký čínsky múr. Múr mal byť veľmi dlhý a veľmi vysoký - nenadarmo ho nazývali Veľkým.

Čchin Š'-chuang-ti bol už dosť starý, ale chcel na vlastné oči vidieť, ako budú klásť posledný kameň. Preto súril úradníkov, čo mali na starosti stavbu múru, a tí potom hnali neborákov chlapov do roboty bambusovými palicami.

Nahnali húfy ľudí z blízkych i ďalekých krajov. A tých, čo sa pokúsili ujsť, stráže chytali, privádzali naspäť a pred očami všetkých zamurúvali do múru.

Cisárski úradníci prišli aj do vzdialeného kraja Ku-su. Chytili Farig Chung-lianga a hnali ho vedno s mnohými inými mládencami na sever.

Celý rok robil Fang Chung-liang na stavbe jednej z bášt Veľkého múru. Od svitu do svitu, v horúčave i mraze, za kriku a nadávok stráží nosil a ukladal ťažké kamene. Ale ťažšie ako kamene, ťažšie ako hlad a smäd morila ho clivota za rodným krajom.

A tak sa Fang Chung-liang rozhodol ujsť. Volal aj kamarátov, čo s ním robili, ale z tých už otrocká práca spravila ľudí pokorných a bojazlivých.

Fang Chung-liang utiekol teda sám. Za daždivej tmavej noci sa preškriabal cez nedostavaný múr a dal sa na juh.

Išiel celú noc a nad ránom prišiel k akejsi dedine. Bál sa vojsť do nej, nuž zastal na brehu rybníka, kde rástli staré vŕby. Vybral si najhustejšiu, vyliezol na ňu, usadil sa na konári a zadriemal.

A dedina, pri ktorej Fang Chung-liang oddychoval, bola tá istá, čo v nej žila Meng Cang-nü. A práve v to ráno išla Meng Cang-nü oprať na rybník plátno. S košíkom na pleci prišla k vode.

Čo akým ľahkým krokom dievčina kráčala, Fang Chung-liang sa predsa zobudil. Opatrne rozhrnul konáre, a tu sa jeho tvár odzrkadlila na vodnej hladine. Keď Meng Cang-nü zbadala, že z vody hladia na ňu čiesi oči, vykríkla od ľaku, stúpila pomimo a spadla do rybníka. Fang Chung-liang chytro skočil zo stromu a vytiahol ju.

Keď dievčina prišla k sebe, opýtala sa šuhaja:

- Ako sa voláš, čo ťa priviedlo do nášho kraja a prečo sa schovávaš na vŕbe?
Opýtala sa ho to tak láskavo a s takou účasťou, že sa Fang Chung-liang rozhodol so všetkým sa jej zdôveriť.

Veľa útrap a biedy preniesol za ten rok. Meng Cang-nü ho počúvala a každé jeho slovo našlo ozvenu v jej srdci.

Ale dobre vychovanej dievčine sa nepatrí ostať pridlho zoči-voči s cudzím mládencom. A tak, keď Fang Chung-liang dorozprával, Meng Cang-nü vstala, vzala na plece košík s neopraným plátnom a šla domov. Mládencovi kázala znovu sa schovať na strome a nevykúkať spomedzi konárov, kým sa k nemu nevráti.

Keď Meng Cang-nü prišla domov, zavolala všetkých Mengovcov a všetkých Cangovcov a rozpovedala im, ako spadla do rybníka a ako ju Fang Chung-liang zachránil.

- A kdeže je tvoj záhranca? - spýtali sa jej.

- Čaká pri rybníku. Ak mi dovolíte, pôjdem poňho, - odpovedala Meng Cang-nü.

Dovolili jej. A tak Fang Chung-liang čoskoro sedel na pestrej rohoži za stolíkom a jedol z dvoch misiek naraz. To preto, že ho častovali obe rodiny a on nechcel ani jednu uraziť.

Fang Chung-liang a Meng Cang-nii sa zapáčili jeden druhému už na prvý pohľad. A vari sa dačo také dá zatajiť pred pozorným zrakom najbližších? Mengovci a Cangovci to hneď zbadali. A mládenec ešte k tomu zachránil ich spoločnú dcéru. I začali obe rodiny chystať svadobnú hostinu a vystrojili veselú svadbu.

Mladí ľudia boli veľmi šťastní. Lenže ich šťastie nemalo život dlhší od motýľa.

Dozorcovia, čo mali na starosti stavbu Veľkého múru, zbadali hneď ráno po onej daždivej noci, že jeden robotník chýba. Keď ho nebolo ani medzi mŕtvymi, čo zomreli tej noci, rozkázali strážam nájsť ho, nech by bol kdekoľvek.

Ľahko sa schová ryžová zrnko vo vreci ryže, ale ťažko sa schová človek, čo aj vo vzdialenej dedine. Stráže našli Fang Chung-lianga, zviazali mu ruky a hnali ho nazad k Veľkému čínskemu múru.

Meng Cang-nü dlho bežala za nimi a veľmi prosila strážcov, aby Fang Chung-lianga pustili.

- To je môj muž! - kričala v slzách. - Patrí mne!

Jeden zo strážcov jej odpovedal:

- Čo je aj tvoj muž, nepatrí tebe, ale Veľkému čínskemu múru. Tak rozkázal cisár.

A Fang Chung-liang sa obrátil k žene a riekol:

- Vráť sa domov, Meng Cang-nü. Počula si, čo ti povedali. Naozaj je to tak. Ale možno, že sa mi zase podarí ujsť.

Meng Cang-nü sa vrátila domov a vyčkávala muža.

Leto sa už skončilo. Meng Cang-nü sa pribrala šiť pre muža zimné šaty.

Prestali studené dažde, zem sa znovu zazelenala. Meng Cang-nü odložila mužove zimné šaty do truhly a chytila sa šiť pre neho letné šaty.

Ale Fang Chung-liang sa nevracal.

Raz sa Meng Cang-nü prisnilo o mužovi. Chcela k nemu podísť a chytiť ho za ruku, ale dotkla sa kameňa. Medzi ňou a Fang Chung-liangom vyrástol vysoký múr.

Meng Cang-nü sa prebudila a povedala svojim:

- Môjho muža zabili. Musím ísť k Veľkému múru a riadne ho pochovať.

Celý deň a celú noc šla Meng Cang-nü a ráno druhého dňa došla k Veľkému čínskemu múru. Bol už taký vysoký, že musela vyvrátiť hlavu, aby videla kamenné zuby na jeho baštách. A dlhý bol stovky míľ. Chlapi neprestajne kresali kamene a murovali.

Meng Cang-nü sa ich spýtala, či nevedia, čo sa stalo s jej mužom. A oni jej povedali, že Fang Chung-lianga pred rokom na cisársky rozkaz zamurovali za živa do múru.

Meng Cang-nü ich poprosila, aby jej ukázali to miesto. Tam potom vyšla na múr a horko zaplakala. Jej slzy boli také horúce, že sa kamene od nich pukali, rozsypali na kúsky a padali dolu. Kameň za kameňom padal, múr sa rúcal, až naostatok zočila nešťastná žena telo svojho muža.

Meng Cang-nü ho pochovala, obula si smútočné biele topánky a vracala sa pomaly domov.

Podvečer prišli cisárski úradníci k múru, aby zmerali, koľko ho za ten deň pribudlo. Keď zazreli zrúcané miesto, strašne sa nahnevali a kázali ho hneď zamurovať.

Chlapi doniesli nové kamene a začali to miesto zamurúvať. Ale nech kládli kamene akokoľvek, ustavične sa rúcali. Murári sa morili, úradníci kričali, ale všetko nadarmo. Zrúcané miesto sa zamurovať nedalo.

A tak úradníci museli hlásiť cisárovi, že akási žena zrúcala svojimi slzami kamenný múr.

Čchin Š'-chuang-ti, cisár Nebeskej ríše, rozkázal priviesť tú ženu. Kým ju privádzali do paláca, sedel na tróne a rozmýšľal, akou smrťou ju potrestať. Potom zdvihol oči a pozrel na Meng Cang-nü.

Čchin Š'-chuang-ti mal veľa krásnych žien, ako sa dá predpokladať o čínskom cisárovi, ale Meng Cang-nü prevyšovala krásou aj tú najkrajšiu. Ako ju cisár zazrel, zabudol na všetko na svete, ešte aj na Veľký múr.

Úradníci čakali, že cisár dá rozkaz vrhnúť Meng Cang-nü do temnice, a veľmi sa začudovali, keď počuli čosi celkom iné. Čchin Š'-chuang-ti povedal:

- Pripravte všetko na svadobnú hostinu. Zajtra sa s touto ženou
ožením.

Čo mala robiť neborká Meng Cang-nü? Vari sa možno škriepiť s cisárom? Ale akože vojsť do domu toho, čo jej spôsobil toľko žiaľu? Zamyslela sa a potom riekla:

- Nech je tak. Ale najprv mi vyplň tri žiadosti: Daj spraviť hrobku môjmu mužovi Fang Chung-liangovi, vystavaj na jeho počesť chrám a vlastnými rukami prines obetu na jeho mohyle.

Cisár Nebeskej ríše pristal na všetko, čo žiadala krásna Meng
Cang-nü.

Rozkázal spraviť hrobku a dal postaviť chrám na počesť Fang Chung-lianga. A už nastal deň, kedy mal cisár splniť tretiu
podmienku.

Pri Fang Chuang-liangovej mohyle rozložili veľký oheň. Cisára doniesli na nosidlách, obtiahnutých žltým hodvábom. V iných nosidlách doniesli Meng Cang-nü.

Zazvonili chrámové zvony, cisár zostúpil z nosidiel a hneď mu podali na ligotavom podnose obetné papierové peniaze, ako to
prikazuje čínska obyčaj.

A práve vtedy Meng Cang-nü rozhrnula záclony, vyskočila z nosidiel a vrhla sa do ohňa. Nikto nestihol ani vykríknuť, a jej už blčali šaty plameňom. Zhorela. Tak Meng Cang-nü zachovala vernosť svojmu mužovi Fang Chung-liangovi.

Od tých čias utieklo veľa-veľa vody. Pevne stojí Veľký čínsky múr. Ale takisto pevne žije v ľude aj pamiatka na Meng Cang-nü. A keď dakto chce rozprávať o vernom a oddanom človeku, povie o ňom, že má srdce verné ako Meng Cang-nü.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#rozprávka o velkom hlade #veľky Čínsky mur


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.029