Zamilovaný kocúr (Rozprávanie)

Zamilovaný kocúr (Rozprávanie)

Raz jeden kocúr omylom spadol do smetiarskeho auta, ktoré ho previezlo až na druhý koniec mesta. Jedno ráno stretol mačku a zamiloval sa do nej, ale tá mačka mala svoju paniu, ktorá bola bohatá, a tak mohla svojej milovanej mačičke všetko kupovať. Kocúr chcel, aby mačka šla s ním, ale ona povedala, že kocúr je špinavý a nie je vôbec bohatý. Kocúr si pomyslel, že keby sa naučil ľudskú reč, mala by ho rada. A tak sa aj stalo. Kocúr sa naučil ľudskú reč, ale keď naposledy stretol mačku, bola v skupine pouličných mačiek a keď jej ukázal, že vie hovoriť ľudskou rečou, povedala, že nie je len pouličný kocúr, ale aj odporná zrúda.

Kocúr bol na dne, ale mal posledný nápad pridať sa k skupine pouličných mačiek a byť tam šéfom, ale bolo to dosť ťažké. Šéfom tam bol hrozne veľký kocúr, skoro ako rys a mal hrozné červené oči. No nakoniec sa to kocúrovi podarilo tým, že pre skupinu ulovil obrovskú vranu. Zistil však, že šéfom môže byť iba v prípade, že porazí toho terajšieho vodcu. Dohodli sa na súboji zajtra večer. Medzitým ho stretli dvaja ošetrovatelia zvierat a chceli, aby sa k nim pridal, aby im prekladal, čo zvieratá hovoria. On im však vysvetlil, čo sa stalo, prečo vie rozprávať ľudskou rečou.

Oni to pochopili a dohodli sa s kocúrom na tom, že sa k nim pridá, ak mu to nevyjde. Na druhý deň večer bol už kocúr pripravený a vodca skupiny tiež. Zvierací lekári nedočkavo čakali, čo sa stane. A tak sa začal boj. Škriabali sa, škriabali, až vyhral ten náš kocúr. Prišiel ku mačke a spýtal sa jej, či už ho má rada a ona povedala: „Prepáč, je mi to ľúto, ale ja mám rada toho druhého, urobil pre mňa toho veľmi veľa!“ Kocúr mal hroznú náladu a nezostávalo mu nič iné, ako pomáhať zverolekárom v ich práci. A odvtedy uhynulo každý rok o 70% zvierat menej,  a to len vďaka kocúrovi.