Zvuky a vône lesa (Umelecký opis)

Zvuky a vône lesa (Umelecký opis)

Stromy, kvety, zvieratká. Toto všetko tvorí niečo, čo dáva nášmu svetu život. Je to naša príroda. Bez nej by bol náš život ako človek bez duše. 

Ležím na tráve. Môj pohľad smeruje na krásne modré nebo. Obloha sa leskne ani diamant. Spoza plávajúcich obláčikov sa na mňa usmieva štrbavé slniečko a jeho dlhé zlatisté lúče hladia zem vôkol mňa. I na tele cítim hrejivé slnečné lúče, ktoré uspávajú moju myseľ. Svetom znie ľubozvučný spev vtákov, ktoré pospevujú svoje známe piesne. Vietor si nebojácne pofukuje a veselo šantí v korunách stromov.

Počujem žblnkot vody v potôčiku, ktorý sa nachádza pár krokov odo mňa. Voda je v ňom čistá a priezračná. V odraze slnečných lúčov sa stane žiarivá ani tisíc zrkadiel. Svetom sa nesie sladká vôňa kvetov a stromov, ktorá svojím pôvabom pohladí dušu každého človeka. Toto miesto je čisté a nepoškvrnené. Leží ďaleko od ulíc rušného mesta a od ľudských príbytkov. Vládne tu iba pokoj a harmónia, preto tu môžem slobodne snívať a rozvíjať svoju fantáziu.

Blíži sa večer. Teplý vánok, ktorý zohrieval moje telo sa stal chladným. Odrazu príroda akosi utíchla a zahaľuje sa do nádychu tmavej noci. Zvieratká zaliezajú do svojich skromných príbytkov. Na oblohu pripláva mesiac a vystrieda tmavé slnko, ktoré ma celým dňom sprevádzalo.

Nie je veľa takých miest, na ktoré sa rada vraciam, a ktoré ma vždy niečím prekvapia. No toto miesto je mojím najobľúbenejším. Len tu zabudnem na všetky problémy a dokonale sa uvoľním.