Projekt

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.11.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 267 slov
Počet zobrazení: 31
Tlačení: 3
Uložení: 3

Projekt

Konečne zvoní na poslednú hodinu.
Chalani sa neochotne odliepajú od radiátorov na chodbe a vracajú sa do triedy . Neochotne repcú a dávajú si pár priateľských buchnátov. Zrazu ich nezaujíma nič iné len to, že sa pôjdu poobede pozrieť na baby z tanečnej, vraj aby zistili ,,ktorá sa zlepšila vo valčíku." No jasné to sú celí oni. Sadnú do posledných lavíc a vytiahnu mobily. Aha, Peter sa im chce pochváliť novou frajerkou. Denisa a Natália sa od nich odvrátia prevracajúc očami. Už viem  na čo myslia. ,,Je to zase blondínka ?" pýtam sa.,, Nie, teraz je to ryšavka." odvetí Denisa a z kapsy vyťahuje lak na nechty. Zrejme usúdila, že perfektne vyzerajúce nechty sú dôležitejšie ako občianska výchova. K nej sa pripojila naša parádnica Vikina a rozoberajú spolu nové módne trendy. Natália sa zase presunula k Lene a Domine a spolu preberajú poslednú diskotéku v meste . ,, A to vážne ?? Naozaj ?? Neverím !! " ich rozhovory sa obmedzujú na chalanov, samozrejme starších a krajších ako tých našich triednych, aj keď Lena neustále kuká po Filipovi. V prvej lavici sedí Adam so Zdenou, ktorých nikto nevyrušuje pretože , práve riešia dilemu,
 
či isť večer do jednej krčmy alebo do druhej. Vlado, Kačena  a Naďa ešte sedia na pokeci u riaditeľa, kde riešia neskoré príchody tejto trojice. A Jano ?? ten sa vôbec neukázal ! Mohol aspoň dobehnúť, na poslednú hodinu, ukázať sa a tak! Takže, prosím pekne to sme my deviataci!  18 ľudí ktorí, myslia na všetko iné len nie na učenie. 18 ľudí, ktorí by sa stále len zabávali. To som tu jediná ktorá mysli na svetový mier ??? A na budúcnosť ??? To som tu jediná čo sa dokáže preniesť cez to že očné tiene neladia s oblečením ??? A že Marek sa dal dokopy s Danou??
Asi áno, ale čo narobíš, 9. trieda !! Treba si ju užiť nie ?? Len keby už toľko naša triedna nemeškala !!!
 
Kde je tak dlho ??? ,,Hej, Jani," ozve sa Peťo z poslednej lavice. ,, za koľko zvoní ?? " tak, túto otázku počúvam už 9 rokov  a stále vie moja odpoveď nahnevať. ,, Za pol hodiny. " odpoviem po skontrolovaní času. Peter a chalani veľmi škaredo zanadávajú a pokračujú v rozoberaní tej ryšavky z mobilu.
Konečne sa otvorili dvere a vošla naša triedna. Fakt, milá učiteľka, ani skoro nekričí a nevrieska, snaží sa to tu prežiť ako my. Za sebou vedie potrestanú trojicu na čele s Vladom, ktorý všetko skomentuje. ,, Pán riaditeľ sa trochu vykecával.. ." vhupne do lavice k Petrovi a baby sa usadia ku mne. Učiteľka položí veci na lavicu a počká, kým sa upokojíme. Keď to neprichádza ani po dvadsiatich minútach, rozhodne sa konať. Podarilo sa!!! V triede dokonca počuť muchu, tak je tu ticho. Blahoželám, pani učiteľka, zaslúžite si Nobelovu cenu za mier!!!!  Potom spustila svoj dlhý monológ : ,, Milý 9, boli ste vybraný do projektu : Škola hrou, nie škola hororov. " Opäť ticho! čo sa to s  nami deje ??Asi sme už príliš unavený ... ,, To znamená," rýchlo pokračuje, využívajúc ticho ,  ,, že budete mať isté výhody. Tak napríklad  môžete si vybrať predmety, ktoré sa budete chcieť učiť, aj to čo budete na nich robiť." dokončila. V triede sa ozval šramot. ,, A ešte jedna dobrá správa, "
 
pokračovala triedna, ,,každý z vás dostane aj notebook  a aj s pripojením na internet. " Triedna stíchla a čakala na reakciu svojich žiakov. Po chvíli sa ozval výbuch smiechu a vravy. ,, Notebooky ?? S internetom ?? Aspoň viem, koho mám voliť. " ozval sa Filip s predstierajúcou vážnosťou. ,, Aha, tak už viem akú stránku navštívim ako prvú !!! Žeby pokec.sk ??" opäť smiech, Denisa už rozosmiala celú triedu. Cŕŕŕ, ozvalo sa. Zvoní. Rýchlo sme sa postavili a zaradili ku dverám. Všetci sme rozmýšľali len o jednom. O zajtrajšom dni, dni, kde učenie bude zábavou....
Presne tak , V to utorkové ráno nás nikto nemusel nútiť do školy. Všetci sme už o 10 minút pol 8 stáli pred bránou školy a netrpezlivo čakali na školníka... Učitelia, ktorí už boli v škole krútili hlavami: ,, A toto je zase čo ??? Deviataci prídu načas do školy ??? Aha a tamto stojí Jano, aj ten sa ukázal v škole?? " Veď Jano vždy dodržiava zákon : ,,Čo je škola krčma, aby si tam chodil každý deň ??" A teraz stojí prvý pred školskou branou a prestupuje z nohy na nohu. O pár sekúnd sa k nám dokotúľala upratovačka Milka a podozrievavo na nás hľadí: ,,A čože dneska tak veselo ?? Zavreli vám krčmu ?? Nemáte kde chľastať ??" chrlí na nás kopu obvinení a keď prechádzam okolo nej zakričím : ,,Ale, teta, však viete, škola hrou, sama zábava ani učiť sa nebudeme a minister nám ešte aj notebooky zaplatí!"
,,A s internetom chápete nie ??" prehodí Lena so smiechom a prejde okolo nechápavej upratovačky  ,, Notebooky ?? A to je čo ?? Škola hrou ?? To za mojich čias takéto nebolo...  Takéto veci , to za mojich čias sa na takých  ako ste vy išlo riadne. Palicou."
 
,, No, a vidíte ako ste dopadli. " zašomrem ale ticho aby sa nešla sťažovať mame.
,, To ... " začala naša Milka.
,, Áno, Áno za vašich čias to nebolo. " dokončia chalani namiesto nej so smiechom. Upratovačka sa zamračí a pohrozí rukami : ,, A ešte aj neslušné je to ... " volá keď vychádzame zo šatne a letíme hore schodmi. Cestou skoro zvalíme riaditeľa. ,, Á, deviataci... " povie popravujúc si okuliare, pokrúti hlavou, čo pokojne môže znamenať  : kde sme sa to dostali ! Úcta k starším !! My však len zamávame na pozdrav a letíme do triedy.
 
A čakáme a čakáme ... na zvonenie... Za celých 9 rokov som nezažila takéto ticho. Zvoní ! Po pár minútach vojde do triedy riaditeľ aj s triednou. ,,Takže zdravím vás, žiaci. Určite vám pani učiteľka už všetko vysvetlila, ja len čosi k tomu dodám... Je to nový program ministerstva školstva a chce vám tým povedať , že škola nie je len zlá ale aj zábavná. Aj keď pri vás to neplatí. Vám by som nedal ani krabičku od zápaliek ..." riaditeľa sa zhlboka nadýchol a pokračoval,
,,Rozdám vám teraz rozvrhy, kde my napíšete, aké hodiny by ste chceli mať, a čo by ste na nich chceli robiť. "
 
,, No dobre, tak matrikárku môžete poslať na Havaj." Zaškľabí sa Mišo.   Riaditeľ si poťuká po čele. Potom mi položí na lavicu  rozvrh a odchádza s triedy utierajúc si mokré čelo...  Okamžite sa ku mne všetci zhromaždia a začnú mi radiť.
,, 2 hodinu daj telesnú , nie, nie počkaj počítače a rozhodne tam nepíš slovinu jasné ?? A zajtra daj poslednú hudobnú a matiku tam nepíš, čo ti šibe ?? Ma to byť škola hrou a nie ako z hororu !! Hej, a napíš deják, to bude zase sranda !! A hudobnú , hneď tam napíš hudobnú ! " Po 25 minútach je rozvrh úspešne dokončený... Ale aj s predmetmi ako sú matika a slovina pretože Alica protestovala , že sa musí učiť na príjmačky a že nemá čas stratiť týždeň takýmito  somarinami.
Odovzdáme rozvrh učiteľke a spokojne sa pustíme do desiatej.... Dielo je dokončené ..
 
Fíha, už máme za sebou 3 hodiny a zatiaľ bolo super. Na  matike sme ani nerátali, lebo chlapci protestovali: ,, V škole hrou, nás do učenia nenútia, tam nám len povedia slová - Ak chcete !! " Učiteľka sa nasilu zasmiala a pre istotu si sadla na miesto. Rátala iba Alice, ktorá sa ,ako viete pripravuje na tie príjmačky a nestráca čas takýmito ,, stupídnymi ,,  výmyslami .
Na fyzike sme písali písomku, ale potom ako sme skoro všetci prešli so štvorkami začali sme sa brániť: ,, Nie je dôležitá známka, ale naše vedomosti, a keď vám teraz povieme že sme proste dneska len nemali svoj deň, ale že to inak vieme čo spravíte ?? Zapíšete nám to ??" Samozrejme že nie ! Okej, o jednu známku v žiackej menej  a navyše sa vieme výborne slovne brániť . No nie ? A zvoní tak rýchlo domov.
 
Tak ľahko sa nám zo školy ešte nikdy nešlo..
Na druhý deň sme pokračovali v našom ,,programe,, . Na litike sme nečítali z učebnice ale informácie o autoroch  sme vyhľadávali z internetu na našich nových notebookoch. Ale, Denisa, čo to tam máš minimalizované ?? Pokec ?? Dievča, pozor čo nevidíš ,že sa k tebe rutí učiteľka ? Nevadí, naša kráska sa z toho vykecala ,, nadväzovaním nových známosti, a komunikáciou s rovesníkmi."
 
,, Veď to sme mali v občianskej nie ?? Medzi predmetové vzťahy . " povie úplne samozrejme. Za normálnych okolností  by sa s toho tak ľahko nedostala , pretože slovenčinárka je dosť prísna, ale keď je tá Škola hrou, aj ona musela ustúpiť.
Cez hudobnú sa všetci vykašlali na učebné osnovy, a ani učiteľka už nevládala protestovať. Takže je mi ľúto Mozart, dneska ťa nahradí Enriqe Iglesias. Ani Johan Sebastián Bach na tom nebol o nič lepšie.
 
A čo sme to mali vlastne  preberať Nabucco ?? Zbor Židov ?Haha, no neviem neviem, toto skôr znie ako Justin Timberlake ! Všetci sme začali bláznivo spievať a skončilo sa to tým , že Filip pozval Lenu do tanca. Jasné že neodmietla. A postupom času sme už tancovali všetci.
 
,, Hups ! Žeby bola pod nami zborovňa ?"
,, Voľako vám narástol hrebienok , " začala učiteľka, keď videla ten hip- hop. ,, len koľko smiechu toľko plaču . " zaprorokovala. Vtedy sme jej neverili ....

Uverili sme až po telesnej, na druhý deň. Ale aby ste to pochopili poviem vám to všetko od začiatku.
 
Na telesnú sme sa tešili najviac namiesto jednej hodiny sme si naplánovali dvojhodinovku. Chalani už boli rozbláznený a my baby sme v ničom za nimi nezaostávali. ,, Tak poďme basketbal, " provokačne navrhol Vlado.
,, Áno, basketbal, baby neurazte sa ,ale je jasné že prehráte!" pokračoval Peter. ,, Myslíš ?? " zatiahla Zdena a z polovice ihriska trafila kôš. ,,NO, máte nejaké výhody. " dokončil Jano diplomaticky.
 
A začal sa zápas. Ani jedna skupina nechcela prehrať  a preto sa hralo nesmierne tvrdo. Učiteľka nás na to stále upozorňovala ale ....  Bolo to tesne skóre 30:28, keď  Filip napriahol a.... ,,Drž. " ozvalo sa. Ako keby ste z 5 poschodia vyhodili melón a ten sa rozmliaždil  na chodníku. Obzrela som sa a videla ako Vikina kvočí na zemi a tvár si zakrýva dlaňami. Ozval sa krik. Ten prvý to bol krik učiteľky, ktorá sa s panikou vybehla na chodbu a kričala :
,, Zabili mi žiačku !!! Smrť v telocvični. To sa mi ešte nestalo !!! Pomoc!!!! Ľudia, zabili mi žiačku."
 
( a že dospelý zvládajú krízové situácie lepšie. )  A ten druhý bol Vikinin.
,,Umieram !!! Umieram !! Zničili ste mi tvár, už nikdy nevyhrám súťaž krásy."  Rozbehla som sa k nej a rozhodla som sa zakročiť. Odtrhla som jej ruky z tváre a mrkla sa na tú pohromu .
,, Ale, čoby umieraš , len ti rozmazali špirálu a urobili monokel!"
Nádejne sa k nám sklonil Mišo : ,,Umelé dýchanie asi nepotrebuješ že ??"  Pozrela som sa na neho a prevrátila očami. Vikina si však vypýtala zrkadlo.
,,ÁÁÁÁ.... " zvrieskla zase . ,, Čo je, to ťa tak bolí ??" opýtal sa Filip, hlavný vinník, a všetci sme cítili že mu tečie do topánok.
,,Rozmazala sa mi  špirála ?? Ako je to možné ?? Keď som plakala ? Veď má byť vodoodolná ! "
 
Uf, vydýchli sme si. Všetko v poriadku, keď Vikinu, zaujíma špirála. ,, Hneď zajtra ju pôjdem vymeniť! A ten monokel by mi nemohli preplatiť ? Ako pracovný úraz ?? "
A to sme už boli zase my, stará parta, čo sa váľala v telocvični po zemi a smiala sa na plné hrdlo, aj Vikina, hoci cez slzy. No to nebol koniec . Tak ako sa to skončilo ?
Našej telocvikárke sa nakoniec podarilo vysvetliť, že ku žiadnej smrti nedošlo a po čaji na nervy sa zase vrátila ku svojej práci. A my ?? My teraz sedíme v triede, pozeráme sa do zeme a počúvame riaditeľove výčitky : ,, Ako ste si to mohli dovoliť ?? Veď dobre , škola hrou ale takto ?  To čo ste robili v posledných dňoch, ako ste zneužívali všetky svoje výsady, už bolo prehnané. Koľko krát ste boli upozornení na to že sa môže stať niečo také ? Škola hrou si zaslúžia len dobrí žiaci, preto sa vracia všetko do starých koľají , ale budem apelovať na tom, aby bol na vás  ešte prísnejší pohľad. Zbohom."
Riaditeľ pleskol dverami a už ho viac nebolo . Za dverami sme však počuli upratovačku Milku.
,,Vidíte pán riaditeľ, za .. "
,, Áno Milka , za vašich čias by sa to nestalo." Dokončil riaditeľ a potom sme počuli jeho kroky vzďaľujúce sa v útrobách školy..
Keby to nebolo také vážne, tak by ma nás to asi rozosmialo. Keď sme išli domov sadli sme si na múrik za školou, a sami seba presviedčali že nám školu hrou zrušiť nemôžu. Ale ... na druhý deň sme zistili že je to omyl... Všetko sa vrátilo do pôvodných koľají , stratili sme však aj všetku dôveru vedenia školy a tak sme boli pod prísnym dohľadom. Keď sa to už nedalo vydržať, poslali ma ako predsedkyňu triedy za riaditeľom prosiť o odpustenie. Asi som veľmi presvedčivý typ človeka, keď som presvedčila aj nášho riaditeľa.
 
,, A nebudú už  žiadne diskotéky ?? A spojené telesné ?? žiadne odvravačky učiteľom ??"
,, Nebojte sa , " začalo som isto, ,, my už vieme čo znamená škola hrou !"   Riaditeľ mykol plecom na odchod a ja som vyšla hore k našim do triedy. Za chvíľu budem mať narodeniny, mala by som si vypýtať pekný darček od tých mojich deciek.... Čakali ma na chodbe a ja som sa len usmiala.  Ozval sa rev a Filip sa v tom hromadnom objatí  opýtal :,, Naozaj, vieme čo je to Škola hrou a nie hororov ??"
,, Rozhodne neurobiť spolužiačke ďalší monokel. Ale veď máme celú triednickú na to aby som vám to vysvetlila ... "
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013