U susedov plače dieťa

U susedov plače dieťa

Skoro každý rok máme vzácnu návštevu. Vzácnu nielen preto , že prichádza z ďalekej Kalifornie, vzácnu aj preto , že je to človek , ktorého všetci ľudia majú radi. Je to ujo Janko. 

Emigroval do Kalifornie v roku 1  968, usadil sa tam, oženil a má tam štyri deti. Najmladšia Paulínka je v mojom veku. Príbeh, ktorí vám chcem porozprávať sa stal pred šiestimi rokmi, keď sme mali šesť rokov.

Ujo so ženou chceli ísť na dovolenku. Pripravovali sa na návštevu ženiných príbuzných v Peru. A pretože to bolo cez školský rok, rozhodli sa ,že deti tentoraz zostanú doma. Keď sa však malá Paulínka dozvedela, že na dovolenku nepôjde, začala strašne kričať a plakať. Ujo ju nechal, nech sa vyplače ,veď nemôže byť všetko tak , ako si zmyslí.

Ale aké bolo jeho prekvapenie,keď o krátku chvíľu zastalo pred domom policajné auto s húkačkou. Do domu vbehli ozbrojení policajti s obuškami a zobrali všetkých na policajnú stanicu . Veru dlho musel ujo a jeho žena vysvetľovať čo sa vlastne stalo.  Až po dlhých hodinách vypočúvania a svedectvu detí ich policajti prepustili. A čo na to povedal ujo Janko ?

„Radšej nech policajti zoberú sto na vypočúvanie, ako by jedno nevinné dieťa malo plakať od bolesti , hladu alebo strachu. Takto sa dbá na dodržiavanie práv dieťaťa v Kalifornii.