Moja obľúbená kniha (Rozprávanie)

Moja obľúbená kniha (Rozprávanie)

Píšem o tejto knihe preto, že rada píšem o knihách, ktoré sú super a hlavne smiešne. Teraz vám prerozprávam dej rozprávky, ktorá je jedna z tých super a smiešnych. Tak, pohodlne sa usaďte a čítajte!

Bol to chlapec z úplne obyčajnej rodinky. Síce chlapec, ktorý sa volal Grázlik Gabo, nie je celkom obyčajný. Bol to jeho „smolný“ deň. Pravdupovediac, mal to byť jeho najlepší deň, lebo mal narodeniny, ale každý rok to je jeho najhorší deň v roku kvôli jeho babičke. Je už celkom stará, a preto už aj niektoré veci zabúda. A zabudla aj meno GRÁZLIKA GABA, hovorí mu Gabika. Preto mu aj na narodeniny kupuje dievčenské veci. Bábiky, kočíky,... Ale tento rok mu kúpila čipkované, motýlikované a bodkované gaťky. Bol z toho úplne mimo. Ale teraz nemal čas, lebo akurát dupal cestou po schodoch jeho brat a pomaly už bol pri dverách. Hľadal vhodné miesto na úkryt, lebo keby jeho brat zistil, čo dostal od babičky, tak by od smiechu odpadol. On dostáva od babičky super darčeky, napr. autíčka, vláčiky a pekné chlapčenské oblečenie. Grázlik Gabo naozaj nevedel, kam ich má skryť, tak si ich doslova nadžgal do šuplíka s jeho slipami. Brat vošiel do izby a pýtal sa Gaba, čo dostal od babičky.

Gabo si rýchlo niečo vymyslel, že dostal od babičky cukríky. Neskôr sa ho brat opýtal, či si nemôže jeden cukrík dať. Gabo nenápadne otvoril jeho tajnú skrýš a vybral cukríky, ktoré boli už 2 mesiace po záruke. Jeho brat Vilko si to vôbec nevšimol a zjedol jeden. Potom sa opýtal, či si môže dať ešte. Zase sa to opakovalo, až kým nezjedol celý balíček cukríkov. Gabo už pomaly zabudol na jeho najhorší deň, lebo nasledoval ďalší. Druhý deň sa však začal úplne zle. Meškal do školy, respektíve zaspal. Otec ho hnal z postele a stále opakoval: „GABO! GABO, vstávaj, o 5 minút začína vyučko!“ Gabo schmatol prvé slipy a oblečenie, ktoré bolo len tak pohodené na zemi, potom utekal dole a tam si zobral už iba tašku a bežal ako o život. Keď prišiel do školy, necítil sa príjemne.

Bol hrozne uťahaný a hrozne ho svrbeli slipy, tak sa jedným očkom pozrel. A mal na sebe tie čipkované, motýlikované a bodkované gaťky. Toto sa mohlo stať iba jemu. Ešte to, že ich mal na sebe, nebolo také zlé, ale medzi chalanmi mali rozohranú súťaž v sťahovaní teplákov. A DNES BOL NA RADE GABO. Aspoň, že všetkým chalanom utiekol. A potom povedal, že s tým niečo treba robiť. Tak po hodine zašiel do „STRATY A NÁLEZY“.

Hľadal tam vhodné trenírky. Boli tam iba asi prvácke, boli strašne malé, ako keby pre 2-ročné dieťatko. Prehrabával sa asi všade, boli tam iba tričká, ponožky, vrecúška a všelijaké diesatovníky. Ale trenírky, ktoré hľadal, nenašiel. Chcel si vymeniť trenírky s bratom, to by bola prča. No, ale teraz prísť na to, ako si tie trenírky vymeniť. Zavolal si brata cez ďalšiu prestávku na WC. Povedal mu, že tie trenírky, čo má na sebe, sú pre malé deti. Ale on nie je hlúpy, povedal Gabovi, že si trenírky vymení, iba keď mu ukáže jeho. No, ale Gabo naozaj nemal čo skryť. Ukázal mu ich a povedal, že tieto nosia veľkí chalani. Vilko povedal, že si radšej nechá trenírky pre malé deti. Gabovi už nič iné nezostávalo, prehodil tie gaťky cez dvere vécka a išiel tam na ostro. Mali telesnú, a keďže nemal ospravedlnenku, tak musel Gabo presvedčiť pani učiteľku, aby nemusel cvičiť. Povedal jej pravdu. Pani učiteľka od prekvapenia vykríkla po celej telocvični. Cítil sa trápne, ale hlavne, že nemusel cvičiť. Blížil sa koniec hodiny a Gabo sa už naozaj tešil domov.

Bol ďalší super deň a Gabo dúfal, že už nikdy takéto 2 dni nezažije.