100 rokov od založenia Česko-Slovenska

100 rokov od založenia Česko- Slovenska

Nástupom a ukončením prvej svetovej vojny sa menším národom mnohonárodnostnej habsburskej monarchie naskytla príležitosť osamostatniť sa. V tomto období začala aj spolupráca s Čechmi dosahovať vyššiu úroveň. Myšlienky spoločného štátneho útvaru sa začali skloňovať častejšie. Boj za samostatnosť a spolupráca týchto dvoch slovanských národov bola podľa mňa veľmi dobre myslená. Predsa len, čím viac hláv, tým viac rozumu. Jazyková bariéra medzi Slovákmi a Čechmi nebola takmer žiadna a myslím si, že si tieto národy dobre rozumeli a rozumejú si dodnes.

Avšak, z môjho pohľadu, sa v tomto procese vyskytlo veľa momentov, ktoré nepovažujem za úplne pozitívne. Jeden z nich sa udial už úplne na začiatku tohto veľkého projektu. V Prahe bola 28. októbra Národným výborom vyhlásená Česko-Slovenská republika, zatiaľ čo v Martine Slováci ešte len dumali a rozmýšľali, či do toho ísť. Ďalším negatívnym aspektom je, z môjho pohľadu, členstvo v Národnom výbore. Štyria Česi a jeden Slovák. Myslím si, že pokiaľ chceli Slováci a Česi spoločne tvoriť štát, bolo by spravodlivejšie, aby na štátne záležitosti mali oba národy rovnaký dosah. Kontroverznou témou by mohol byť aj čechoslovakizmus.

Všade sa začalo hovoriť o československom jazyku či československom národe a podľa môjho názoru tým nevedome oba národy strácali identitu. Mne osobne sa nepáčil ani systém riadenia štátu. Slováci síce mali svoj Krajinský súd či Osobité ministerstvo, ale o všetkom sa rozhodovalo z jedného politického centra a Slováci tak nemali úplnú samosprávu. Vnímam to tak, že nenápadným spôsobom boli Slováci oproti Čechom trochu znevýhodňovaní a neboli považovaní za rovnocenného partnera.

Čo sa týka hospodárstva, aj tu bolo Slovensko hospodársky zaostalejšie a znevýhodnené. Prevládalo tu poľnohospodárstvo a ťažký priemysel. Majitelia podnikov na slovenskom území počas hospodárskej krízy riešili problémy na úkor Slovenska a Slovákov sa to dotýkalo v podobe nezamestnanosti až vytvárania tzv. hladových dolín.

Prvá Česko-Slovenská republika však Slovákom priniesla aj „veľa ovocia“. Slováci týmto spojením dosiahli veľa. Či už to, že boli prvýkrát určené hranice Slovenska, alebo tu bol prvýkrát do života uvedený demokratický politický systém aj s volebným právom, dokonca aj pre ženy. Rozvíjalo sa a podporovalo vzdelanie napríklad vznikom Univerzity Komenského a takisto umenie, napríklad vznikom Slovenského národného divadla. Zakladali sa nové spolky, združenia či politické strany, bola tu sloboda slova a Slovákom sa rozširovali obzory. Myslím si, že tento projekt bol skvelým začiatkom moderných dejín Slovenska i Česka a tieto dva národy to posunulo ďalej.

Potom však nastali komplikácie v podobe Mníchovskej zrady či druhej svetovej vojny, ale Česi a Slováci sa aj po týchto nežičlivých udalostiach opäť spojili a vytvorili ďalší spoločný štát. Jeho vývoj následne ovplyvnili viaceré turbulentné udalosti, ktoré po takmer polstoročnici vyvrcholili rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v roku 1992. Z môjho pohľadu je však jej rozpad, respektíve vznik Slovenskej republiky pozitívnou skutočnosťou. Avšak musíme si uvedomiť, že bez udalostí spred 100 rokov a bez spolupráce s Čechmi by sa to s najväčšou pravdepodobnosťou nestalo.

Čo sa týka súčasnosti, Slováci a Česi spolu stále veľmi dobre vychádzajú, či už sa to týka vzdelávania, kultúry, športu alebo politiky. Myslím si, že rozhodnutie oslavovať každoročne 28. október ako Deň vzniku samostatného Československého štátu v Českej republike je správne. Ide o významný historický medzník, avšak nielen v Česku, ale aj na Slovensku, preto sa jednoznačne prikláňam k zástancom osláv tohto dňa aj u nás.