Každý je kováčom svojho šťastia

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: lucka123 (14)
Typ práce: Referát
Dátum: 20.12.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 356 slov
Počet zobrazení: 568
Tlačení: 17
Uložení: 18

Každý je kováčom svojho šťastia

Podľa mňa ku šťastiu nestačí nájsť štvorlístok či jeden cent. Šťastie nie je hmatateľné a treba sa k nemu nejakou cestou dopracovať.

Túto cestu asi nepozná nikto na svete. Pre niektorých je šťastím obyčajná voda. Africké deti nepokladajú za šťastie jednotku v škole. Oveľa radšej by sa aspoň raz za čas dosýta najedli. Šťastie je veľmi všeobecným pojmom. Veľakrát si podľa mňa prítomnosť šťastia ani neuvedomujeme. Berieme niečo/ niekoho ako samozrejmosť, no zrazu nastane zvrat a už toho niekoho nikdy nemusíme vidieť. Neuvedomujeme si, čo je pre nás skutočným šťastím.

Ja osobne si hovorím, že šťastie pri mne stojí vtedy, keď niečo vyhrám, prípadne dobre odpoviem či napíšem písomku. Keď sa ale neskôr zamyslím, tak si hovorím, že sú predsa na tomto svete oveľa dôležitejšie veci ako známka z geografie. Čo by som si počala bez strechy nad hlavou či rodiny? No a týmto som sa dostala k môjmu najväčšiemu šťastiu. K mojej rodine.

Rodina pre mňa predstavuje neskutočne veľa. Je pre mňa stredobodom celého vesmíru. Bez mojej rodiny by som vlastne nebola ani ja. Rodina je tu vždy pre mňa. Neraz, aj keď niečo vyvediem, viem, že mi rodina pomôže. Už mi moja rodina veľa odpustila a berie ma takú, aká som. Od malička- už celých štrnásť rokov, sú tu príbuzní so mnou. Keď som bola menšia, neuvedomovala som si, ako veľa pre mňa rodina znamená. No potom nadišiel deň, keď som stratila pre mňa jednu veľmi dôležitú osobu a práve vtedy som si uvedomila, aká bola v mojom živote vzácna. Ľutujem veľa vecí, čo som v živote urobila, ale i tie, ktoré som neurobila. Teraz si hovorím, že všetko mohlo byť inak. No som veľmi vďačná za ľudí, ktorí ma ľúbia aj napriek mojim chybám. Narážam tým najmä na mojich rodičov a na moju starkú. Sú to ľudia, ktorí ma poznajú najlepšie na celej zemeguli. Neviem, čo by som si bez nich počala. Veľa ma naučili a verím, že ma toho ešte veľa naučia.

Na záver mojej úvahy by som chcela zanechať ešte jeden odkaz. Vážme si to, čo máme, pretože nič tu nie je večne a ani nevieme, ako rýchlo môže všetko skončiť. Pokiaľ máme zdravie, rodinu a priateľov, tak už nám nič viac k šťastiu nechýba!

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022