Facebook

Facebook

Tento názov sociálnej siete počujeme prakticky každý deň. Najmä v rozhovoroch mládeže. Ale zamyslel sa vôbec niekto niekedy nad tým, ako táto sociálna sieť vplýva na životy ľudí? Pozrite sa pravde do očí a budete prekvapení.

„...Zazvonilo. Konečne. Všetci sme sa s unaveným úsmevom vyhrnuli z triedy a namierili si to do šatne. Nastal čas ísť domov. Sedem hodín vie človeka neuveriteľne vyčerpať. Už zostáva len stihnúť autobus a vystúpiť na správnej zastávke bez toho, aby som za jazdy zaspala na sedačke s hlavou opretou o sklo. Len čo prídem domov, najem sa a pôjdem spať. Ale ešte predtým, skočím na facebook, pozrieť čo je nové. Som zvedavá ...“Takto to vyzerá po príchode domov. Často krát ale v inom poradí.

Odkedy sa stal Facebook najpoužívanejšou internetovou stránkou, výrazne sa zmenili medziľudské vzťahy. Ľudia sa akosi viac začali „stretávať“ na chate a realita v skutočnom živote ich prestala zaujímať. Teraz je „dôležité“ už len to, kto mi práve „lajkol“ moju novú profilovú fotku, koľko nových žiadostí o priateľstvo si nájdem po prihlásení alebo kto čo pridal na nástenku. Často, povedala by som že, pravidelne, ľudia ani len netušia, že toho človeka, ktorý práve prešiel okolo nich, podotýkam bez pozdravu, majú v priateľoch už dlhý čas a pritom sa vôbec nepoznajú. Medziľudské vzťahy sa výrazne zdeformovali. Priateľstvo už nie je to, čo bývalo.

Je to len chabá napodobenina. Priateľstvo ešte pred nedávnym časom znamenalo pravidelné stretávanie sa vonku na ihrisku, pred bytovkou, hromadných návštevách kamarátov či kamarátok, alebo len obyčajná prechádzka po parku so psom. Otázku „Prídeš dnes k nám ?“ nahradila otázka „Budeš na facebooku ?“ Facebookovské priateľstvo sa zakladá iba na potvrdení žiadosti, „lajknutí“ pár fotiek, odkazov alebo statusov, prianí k narodeninám či meninám, ktoré nie sú zo srdca, ale len zo slušnosti, možno aj na pár vetách prehodených v chatovacom okienku. Tomuto hovoríte priateľstvo ?!

Ďalšia malá, ale nepriehľadnuteľná záležitosť je, keď má človek problémy a nemá náladu na úsmev. Stačí napísať usmievavého „smajlíka“ a nikto si nič nevšimne. Zrazu majú všetci dojem, že je šťastný, spokojný a nič mu nechýba. Aj keď práve v tom momente to tak nie je. Dá sa to nazvať malým klamstvom.Takisto sa cez Facebook zvyknú riešiť konflikty. Dohadovanie miesta a času bitky, z ktorej aj tak nikdy nič nie je. Cez internet je každý frajer, ale v skutočnosti ... Je to vrcholne smiešne a trápne.

Na druhej strane sa musí uznať že ten Facebook je aspoň na niečo dobrý. S priateľmi z ďaleka, s ktorými sa nemôžme stretávať, často udržiavame kontakt buď cez internet, alebo cez telefónne siete. A hoci to nie je ono, veď vždy je lepšie stretnúť človeka naživo, ale keď na to nie sú prispôsobené podmienky, treba sa uspokojiť aj s internetovým spojením.

Samozrejme, je to iné, keď si dopisujeme s človekom, ktorý býva tri ulice od nás. Namiesto sedenia za facebookom by sme sa mohli stretnúť a porozprávať ako normálni ľudia. Keď už pre nič iné, tak aspoň pre ten čerstvý vzduch, ktorý prospieva ľudskému organizmu.

Kedysi, keď ešte internet neexistoval, sa ľudia stretávali v obchode, na ulici, kdekoľvek vonku. Teraz ? Teraz sa stretávajú oveľa menej. Aspoň mladí. Starší, keďže oni sa do noviniek ako internet, Facebook, smartfón a podobne veľmi nerozumejú, zostávajú pri starej známej metóde stretávania sa- vonku. Či už náhodne, alebo zámerne, je to jedno.Facebook. Alias pomalý, tichý zabijak osobného kontaktu a stretávania sa. Zoznámte sa.

Ďalší, a dosť závažný a dôležitý problém, je závislosť od facebooku. Choroba, ktorá sa lieči dlho a veľmi ťažko. Človek je schopný od rána do večera, alebo dokonca do noci, trčať za facebookom, aj keď tam o takých neskorých hodinách nie je nič a nikto zaujímavý.

Dookola čítajúc tie isté statusy, dookola pozerajúc tie isté fotky a odkazy. Len aby mu náhodou niečo neušlo. Nesmie zmeškať jediný „lajk“, jediný nový príspevok. Alebo čokoľvek čo by uspokojilo, že sedieť za facebookom do noci sa naozaj oplatí. Dopuje sa kofeínom, sedí pri slabom svetle, monitor mu ťahá oči a to ho uspáva. Viečka sa mu pomaly zatvárajú, prichádza sladký blažený pocit zaspávania. Ale zrazu sa strhne. Musí vydržať !! Skrátka musí!

Takýto stav je už naozaj vážny. Ako sa mu vyhnúť ? Jednoducho. Existuje nekonečne veľa zaujímavých aktivít. Zaujímavejších ako je Facebook.Trebárs čítanie kníh. Ponorenie sa do deja románu, detektívky či fantasy a zabudnúť na okolitý svet je skvelý pocit. Zrazu žijete v úplne odlišnom svete ako je ten váš. Takýto zážitok by som nevymenila za nič na svete.

Ďalej je tu na výber turistika. Stačí sa pozrieť na tie nádherné hory a kopce na obzore. Vyjsť si do lesa a dýchať vzduch voňavý po ihličí, listoch a rôznych kvetoch. Príroda je v každom ročnom období krásna. Aj prechádzka po sídlisku alebo po meste pri padajúcom snehu je krásna.

Je tak veľa činností, ktoré sa dajú vykonávať. Prechádzajte sa po daždi a sledujte ako kvapky stekajú po dáždniku. Vyjdite si s priateľom večer na kávu. Choďte nakupovať. Robte čokoľvek. Len neseďte za tým hlúpym facebookom !Ako liečiť ťažký stav závislosti na facebooku ? Myslím, že sú len dve možnosti.Prvá. Natvrdo vypnúť internet a poslať dotyčného niekde na vidiek, kde nie je ani len telefónny signál ani wifi sieť.

Tam, kde je minimálne šanca, že by sa mohol dostať na internet. Samozrejme to nebude ani náhodou také jednoduché. Donútiť tínedžera aby odišiel z domu od voľného internetu niekde do neznámeho prostredia. A ešte k tomu bez internetu. Treba sa psychicky pripraviť na vyhrážky, nadávky, slzy a zúrivosť. Vyskúša čokoľvek čo by mohlo zabrať. Ale nenechajte sa obalamutiť. Bude sa pokúšať vás zlomiť. Buďte však nekompromisní a bez milosti ho pošlite na vybraté miesto. A bez telefónu ! O nejaký čas, keď usúdite, že je v poriadku, si poňho prídete a vezmete ho domov.

Druhá možnosť je natvrdo ho poslať na liečenie pre závislých. Tam sú na to určené prostriedky a vyškolení doktori. Aj keď nikdy nie je stopercentná istota, že sa vylieči. Ale myslím si, že vo väčšine prípadov to dopadne pozitívne.

Treba si dávať pozor na to, aký dlhý čas trávite na internete a pri facebooku. Nič sa nestane, ak tam jeden večer nebudete. Možno si uvedomíte, že život bez internetu je lepší a ľahší. A ak ľudia, s ktorými si na facebooku dopisujete, sú vaši ozajstní priatelia, pochopia to a budú rešpektovať vaše rozhodnutie tráviť na facebooku a chate menej času ako doteraz.

Nehovorím, že facebook je úplne zlý. A taktiež netvrdím, že na ňom nie som zaregistrovaná a netrávim tam čas. Ale všetko treba s mierou a nepreháňať to. Neskôr z toho môžu byť vážne problémy. Nakoniec, je úplne primitívne získať viac voľného času. V pravom hornom rohu kliknite na ozubené koliesko, ďalej kliknite na odhlásiť sa .... A je to !!! Hotovo. Teraz môžete robiť niečo užitočnejšie. Takže, šup šup, rýchlo do toho!