Voda (Scifi denník)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: lucka123 (14)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.01.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 755 slov
Počet zobrazení: 262
Tlačení: 19
Uložení: 16

Voda (Scifi denník) 

12. 4. 2063, Utorok

Drahý Denníček,

dnes som mala ťažký deň. V škole bola úplná nuda, samé písomky (tí učitelia nás asi chcú zamordovať), dokonca som sa pohádala so Sandrou. Sandra je moja najlepšia priateľka, vari už odjakživa. Zdula sa, lebo som nechcela robiť projekt z dejepisu s jej novou „kamarátkou“ Melanie. Melanie neznášam, vždy mi pokazí deň, zvlášť vtedy, keď s ňou mám spolupracovať, a to je teda dosť často (učitelia si zjavne zmysleli, že z nás urobia najlepšie kamošky). Vždy mi rozkazuje, má nezmyselné nápady a potom to aj tak musím zrealizovať sama. Dejepis milujem. Jednoducho ma to baví a tak si nenechám pokaziť projekt na takú úžasnú tému. „Európa v rokoch 2003 až 2013“. Už mám predstavu, ale tú si zatiaľ nechám pre seba, neboj sa, o výsledku sa dozvieš prvý, Denníček.

Vo svete to vyzerá zle, nie zle, príšerne. Waterpool nás všetkých absolútne vykorisťuje. Voda opäť zdražela, o ďalších 75%, je to hrozné. Arabskí šejkovia sa môžu zblázniť, tak, ako na rope zarábali pred päťdesiatimi rokmi, tak na nej dnes prerábajú. Musia predať sedem litrov ropy za liter čistej obyčajnej vody. Vlastne nie je obyčajná, teraz už nie. Pred päťdesiatimi rokmi ľudia „strašne“ mrhali vodou, nechápem to, brali ju ako samozrejmosť (to sme sa tiež učili na dejepise), a dnes.... Mama s otcom sú na nervy, pretože stále viac peňazí musia platiť za vodu. A pomaly nám nezostáva na iné nákupy. Ale predsa musíme niečo aj jesť, niečo si obliecť, zaplatiť za byt, elektrinu, telefóny. Waterpool nás chce evidentne všetkých zničiť. Ale ja už mám plán. Je mi to ľúto, Denníček môj, ale nemôžem Ti to povedať. Predsa len, ak by Ťa niekto našiel... Ale trošku Ti aspoň naznačím. Urobíme to so Sandrou, pôjdeme si po vodu samy. Zajtra.

Už musím ísť. Učitelia nám zase dali veľa úloh. Maj sa. A drž nám so Sandrou palce.

13. 4. 2063, Streda ráno

Milý Denníček,

Už sme so Sandrou dohodnuté, o tretej na polceste ku priehrade. Bojím sa tak, až ma z toho bolí brucho. Dúfam, že nás nechytia.

13. 4. 2063, Streda večer

Milý Denníček

O tretej sme sa stretli neďaleko priehrady, aj Sandra bola v strese. Potichu sme sa priblížili k priehrade, každá sme mali po dve bandasky na vodu a desať deka šunky. Priehrada je oplotená vysokým plotom s ostnatým drôtom navrchu a za ním je dvadsiatka bojových psov. Áno, šunka bola pre ne, pre krízový prípad sme mali ešte po čokoláde. Našťastie sme dopredu preskúmali terén, a tak sme presne vedeli, kadiaľ sa dá nebadane prekĺznuť. Pred nami to už skúšali mnohí, a preto boli miestami v plote diery. Našli sme si takú, z ktorej, keď by sme utekali, by sme sa mohli rýchlo dostať do lesa a schovať sa.

Prvá liezla Sandra, je oveľa odvážnejšia, i keď ona tvrdí opak. Preliezla a podala mi ruku, chytila som sa jej a ona ma potiahla. Rozbehli sme sa k priehrade. V momente sme otvárali bandasky a naberali do nich vodu. Ja už som mala takmer plnú aj druhú bandasku, ale Sandre to išlo pomalšie. Ešte nemala naplnenú ani prvú, vtom spadla do vody. Začala sa topiť a strašne špliechala. Psy to začuli. Rozzúrené sa rozbehli naším smerom. Schytila som Sandru za ruku a snažila sa vytiahnuť ju. Brechot zosilnel, psy už zrejme boli blízko. Sandra pozbierala všetky sily, zaprela sa a vyliezla von.

Všade voda. Schytili sme moje bandasky a zobrali nohy na plecia. Rozbehli sme sa k diere v plote. Psy nám boli v pätách. Prvá z areálu vyliezla Sandra a ja som jej podala nádoby s vodou. Začala som liezť aj ja. Už mi chýbal iba kúsok, zrazu prásk, niečo sa natrhlo (asi moje nohavice) a nemohla som sa viac pohnúť. Sandra ma ťahala, mykala, no bezvýsledne. Psy mi už skoro olizovali päty, tak som im hodila ešte šunku z vrecka. Chvíľu ich to zabavilo. Sandra potiahla ešte raz, noha sa náhle uvoľnila a už som bola von. Rýchlo sme sa rozbehli do lesa a stratili sa medzi stromami. Padol mi obrovský balvan zo srdca. Celé udychčané sme dobehli domov. Vody sme síce nemali veľa, ale aj tak som sa rozdelila so Sandrou. Nech sa malý Oliver napije, čo mu hrdlo ráči.

Mama najskôr na mňa nakričala, pre tie roztrhnuté nohavice, ale keď som vytiahla bandasku s vodou, potešila sa a ešte ma aj pochválila. O tom, akú nebezpečnú „akciu“ sme so Sandrou prežili, som jej radšej nehovorila. Musím Ťa dobre ukryť, aby toto tajomstvo ostalo len medzi nami.

Maj sa denníček, prajem Ti dobrú noc.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.026