Tajomstvo čepčianskeho potoka

Tajomstvo čepčianskeho potoka

Malý Čepčín, malebná to dedinka. V miestnom potoku žil vodník Dlhovlas.

Vodník Dlhovlas bol známy tým, že sa zaľúbil do každého dievčaťa, čo prešlo okolo potoka. Skoro ráno sedával Dlhovlas na mlynskom kolese, ktorý už sto rokov nemlel. Jedného teplého dňa si bafkal svoju fajočku a zrazu vidí, že z kopca ide pekné dievča.

„Kamže, kam?“

Dievčina sa vodníka najskôr zľakla, ale potom mu s úsmevom na tvári odpovedala: “Na pole.“

Dlhovlas nečakal a skočil do vody. A zrazu už sedel na brehu.

„Nejdeš sa so mnou prejsť po vode?“ opýtal sa vodník dievčiny.

Bola veľmi zvedavá, či sa naozaj dá chodiť po vode, a tak súhlasila. Vodník chytil dievčinu za ruku a vykročili. Ale namiesto prechádzky sa ponorili do vodníkovho príbytku.

„Tak dievčinka, moja drahá, vezmeš si ma za muža?“ opýtal sa vodník.

„Nie!“ zvolala rázne. „Ja som sa už sľúbila inému,“ odpovedala dievčinka.

„No tak potom nič. Keď ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať nikto!“ povedal vodník nahnevane. A hneď sa obrátil ku hrnčekom, do ktorých si odkladal duše dievčat, ktoré mu povedali nie.

„Ešte raz sa ťa pýtam. Nie?“, nástojil vodník.

„Nie, nie, nie...“

Vodník neváhal, dievčinke zobral dušu a hrnček položil na poličku k ostatným.

O pár minút už sedel na mlynskom kolese a pozeral na cestu, aby si vyhliadol ďalšiu obeť.

Asi o dva mesiace bol vodník zase na mlynskom kolese a tu vidí, že po ceste ide prenádherné dievča. Vodníkovi skoro oči z jamôk vypadli, keď uvidel Máriu.

„Chcela by si sa so mnou poprechádzať po vode? opýtal sa nedočkavo.

„Veľmi rada,“ odpovedala Mária bez otáľania.

Vodník chytil Máriu za ruku a vykročili. A zrazu boli zase u Dlhovlasa.

„Vezmeš si ma za muža?“ opýtal sa ustráchane vodník, veľmi si totiž prial, aby Mária súhlasila.

„Áno, ale pod jednou podmienkou, prestaneš myslieť na ostatné dievčatá.“

„Áno, sľubujem,“ povedal šťastný vodník.

O dva dni bola svadba nad svadby. Vodník a Mária si dobre žili. O dva roky sa im narodili dvojičky.

A keď vodník úplne zabudol na dušičky, milá Mária všetky hrnčeky pootvárala a dušičky vstúpili do svojich tiel. Dievčinky sa vrátili ku svojim drahým a bolo veľa – preveľa radosti.

Vodník s rodinou žije dodnes v miestnom potoku, ale ak sa pozrie na hocijaké dievča, čaká ho doma „pohroma“...

Ľudia v dedine sa rozhodli, že opravia mlyn, aby bol zase užitočný. Mlynské koleso dodnes poháňa prúd vody potoka, ktorému miestni obyvatelia nepovedia inak, len – Potok vodníka Dlhovlasa.