Gaudeamus igitur (Rozprávanie o mojej ceste k dospelosti)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 23.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 729 slov
Počet zobrazení: 4 053
Tlačení: 182
Uložení: 155

Gaudeamus igitur (Rozprávanie o mojej ceste k dospelosti)

Písal sa rok 1992, schyľovalo sa ku dvadsiatej hodine večernej, keď sa z breznianskej nemocnice ozval môj plač. Rodičia boli veľmi šťastní a dali mi meno Tatiana. Sľúbili, že ma budú milovať a ochraňovať. Musím povedať, že svoj sľub splnili a ochraňujú ma až doteraz .

Moje prvé kroky sa začali už vo veku jedného roka. Lákalo ma preskakovať a prekonávať rôzne prekážky, čo mi stáli v ceste. Už vtedy mi rodičia predpovedali športovú budúcnosť. A tak sa aj stalo. Ale o tom trošku neskôr. Najskôr som musela absolvovať jasle a škôlku, na ktoré nemám príliš dobré spomienky. Bol to denno - denný vnútorný i vonkajší boj, ísť – či neísť? Keďže slušnosť a poslušnosť bola v našej rodine na prvom mieste, podvolila som sa, potlačiac pritom svoju vrodenú buričskú povahu.

Po mojom nástupe do prvého ročníka základnej školy sa pomaly začína moja cesta k dospelosti. Naučili ma písať prvé písmenká, aj ako sa čítajú . Keď som už bola zase o niečo staršia a „múdrejšia“, začali ma učiť rozlišovať medzi dobrými a zlými vecami, ako by som sa nemala správať...

Postupne ako som rástla a dospievala, dostala som sa k športu. Bolo to hlavne kvôli mojej skvelej sestričke, ktorá bola vynikajúcou skokankou do výšky. Doteraz mi je veľkým vzorom. Veľmi som sa jej chcela podobať, vo všetkom. Pamätám si moje začiatky, trénovanie založené na hraní sa s inými deťmi. Zo začiatku sme sa samé seba báli a hanbili, no prvý kontakt s loptou nás všetkých zblížil. Bola to zábava . Stali sa z nás nerozluční priatelia. Neskôr to bolo veľmi ťažké sa nakoniec rozlúčiť, no vedeli sme, že to jedného dňa príde.

Každý z nás začal mať iné záujmy, avšak ja som vytrvala pri športe. Keď prišli moje prvé preteky a všade naokolo som videla veľkých cudzích ľudí, bála som sa ako ešte nikdy. Toto bola jedna z mojich prvých veľkých prekážok, ktorú som musela absolvovať, ak som sa chcela prebojovať ďalej. Nakoniec to nebolo také zlé, no zistila som, že ak chcem byť dobrá a chcem sa podobať svojej sestre, musím začať na sebe makať. Po čase si ma všimol jéj tréner a bolo rozhodnuté .

„Táňa, máš talent, tak ho rozvíjaj.“ Postupne som sa začala zlepšovať, čo ma však stálo veľa tvrdej práce a času. Mojou hlavnou disciplínou sa stal skok do výšky. Je to super pocit, keď sa snažíte prekonávať sami seba, čo i len o centimeter a vyhrať. Spomínam si, ako som po prvýkrát stála s medailou na hrudi na stu- pienku víťazov. Bol to pre mňa rozhodujúci moment, kedy som si povedala: „ Jedného dňa budem najlepšia!“ Ale táto disciplína so sebou prináša aj sklamania a smútok. Z takýchto chvíľ sa však treba poučiť, pousmiať sa nad nimi, rýchlo na nich zabudnúť a ísť ďalej s tým, že nabudúce to bude lepšie.

Tým, že som trávila viac času na štadióne a v telocvični, zanedbávala som školu. No vďaka môjmu anjelovi strážnemu, mojej skvelej a trpezlivej mamine, som to všetko nakoniec zvládala. Aj keď som musela obetovať ďalšiu z vecí, ktorá mi je najbližšia, a to kamaráti. Vraj už od mala som chcela byť veľký športovec a v slohovej práci Moje plány do budúcnosti som vyslovila odvážnu vetu: „Chcem reprezentovať svoju kra- jinu na olympijských hrách.“ Aby som sa aspoň čiastočne priblížila k tomu snu, prestúpila som na športové gymnázium v Lopeji, kde som mala vytvorené veľmi dobré podmienky na trénovanie.

Popri športe som si rozšírila obzor v geografií, cudzích jazykoch, no hlavne v samostatnosti a dospelosti. Už od prvého ročníka strednej školy, nás naši učitelia pripravovali na prvú veľkú „skúšku dospelosti - maturitu.“ Maturitná skúška má za úlohu otestovať naše schopnosti a overiť našu pripravenosť na vysoké školy. Táto ďalšia dôležitá prekážka a kapitola môjho života sa nenávratne a nezastaviteľne blíži a chýli ku koncu. No všetko raz končí. Teším sa na ďalšiu etapu svojho života, ktorá je zatiaľ pre mňa ešte nepoznaná. Pre niekoho dospelosť zna- mená dosiahnuť osemnásť rokov, môcť si robiť, čo sa mi zapáči, no pre mňa dospelosť znamená byť rozumný a inteligentný, mať schopnosť postarať sa či už o seba alebo aj o ostatných, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, či už boli správne alebo nesprávne ...

K úplnej dospelosti mi toho ešte veľa chýba. No pracujem na sebe, učím sa, aj keď viem, že táto cesta je ešte pridlhá, ale som zvedavá, čo prinesie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu