Zasnežená krajina (Umelecký opis)

Zasnežená krajina (Umelecký opis)

Na krajinu napadalo veľa snehu a zaspala zimným spánkom.

Všadekam nás oči dovedú, vidíme ligotavý sniežik. Tajomné ticho počuť v dolinách aj v kotlinách. Stromy ako hrdí páni rovno stoja , ani lístím nehýbu. Biela perina zahalila celú krajinu .

V zime veľa zvierat zaliezlo do svojich nôr a spia až do jari. Líška sa však prechádza pomalým krokom po údolí a hľadí na krásu zimnej prírody. Jagavý sniežik pomaličky z neba padá a krajinu zahaľuje do veľkého bieleho závesu . Medvedie mláďa sa šmýka a hrá so snehom ako roztopašné dieťa .

Sneh do papuľky a labiek chytá. Sem-tam sa medvedie mláďatko stretne s vlčím a porozprávajú sa i pohrajú sa spolu a neskôr večer zaľahnú do svojej ľadovej kolísky zo snehu. Potôčik pomaly údolím steká a vydáva tajomný zvuk, ktorým privoláva zvieratká.

Deti sa sánkujú na zasneženom kopci. Ozvenu detí počuť z ďaleka. Rozlieha sa celým údolím a spolu s jemným vetríkom zabraňujú prírode zostať v chladnom tichu. Chmúrne mraky nedovolia veselému slnku vyjsť nad krajinu. Dole tak zostáva šero ako v podvečerný čas.

Visiaci ľad na stromoch sa topí a pomaličky steká dole konárom. Potôčik na stranách začína rozmŕzať a na hladine kníše posledné zamrznuté kryhy ako matka svoje ľúbezné dieťa.