Tajomstvá môjho obľúbeného parku (Umelecký opis)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 06.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 817 slov
Počet zobrazení: 94
Tlačení: 5
Uložení: 5

Tajomstvá môjho obľúbeného parku (Umelecký opis)

Príroda je krásna. Skrýva v sebe milióny krásnych okamihov a nezabudnuteľných chvíľ. Nezabudnuteľných a neopakovateľných. Neveríte? Poznám jedno miesto. Poďte so mnou! Predstavím vám ho!

Na úpätí mohutného pohoria Devínska Kobyla sa rozprestiera pokojné miesto, kde ste ako v raji. To miesto skrýva v sebe čaro, čaro s menom Dendropark. Pýtate sa, kde sa toto miesto nachádza? No predsa tu, u nás, v našej milej Devínskej Novej Vsi. Je to mestská časť Bratislavy a hoci je to len taká malá, maličká bodka na mape, pre nás, ktorí tu bývame , je to najkrajšie miesto na svete.

Dendropark. Spočiatku sa zdá, že je park ako park, ale nie je to pravda. Náš park je našou a hlavne mojou srdcovou záležitosťou. Náš park - nenápadné, rozsahom vôbec nie gigantické miesto na našej modrej planéte , ale predsa iné ako tie ostatné. Naše. Obľúbené, príjemné, zaujímavé, poučné. Okúzľujúce, príjemné, príťažlivé.

Život v našom parku sa riadi presnými pravidlami prírody. Jar, leto jeseň, zima sa tu s prísnou pravidelnosťou opakujú rok čo rok. Jar, leto, jeseň, zima, jar, leto, jeseň, zima a stále dookola. Každé ročné obdobie prinesie svoje krásy a tajomstvá . Každé ročné obdobie je niečím výnimočné, neopakovateľné, iné ako to druhé.

Jar. Nová, príjemná, mladá. Prebúdzanie. Nový život, nová krása, nové nádeje. Vychádzajúce slniečko nesmelo rozveseľuje driemajúcu prírodu. Stromčeky a rastlinky dvíhajú svoje telíčka smerom k pokojnej a jasnej oblohe. Neďaleký tmavý lesík stráži nesmelé zvieratká, ktoré sa prepletajú pomedzi vysoké a mohutné stromčeky. Samotné stromčeky čerpajú sily, aby prebudili svoje lenivé konáre a začali naberať lepšiu náladu.

Štebotajúce vtáčiky sa k nám vracajú po krutej a mrazivej zime. Neďaleká riečka očisťuje jej trblietavé brehy. Aj náučné chodníčky, na ktorých sa vyhrievajú radostné jašteričky, rozdeľujú zelenkastú trávičku. Ochrannú ruku nad nedotknutou prírodou držia mohutné stromy zaborené do tej najčistejšej zeme. Život sa prebúdza pomaličky, pomaličky, ale

s istotou, že opäť bude všetko krásne. Život sa prediera von, von na vzduch, nič ho len tak ľahko nezastaví. Dýchame voľnejšie, radostnejšie, veselšie. Nová sila sa vlieva do všetkého živého.

Leto. Slnečné, teplučké, farebné. Radosť, bezstarostnosť, voľnosť. Prebudenie a rozkvet. Všetko dookola žije. Celému svetu dáva štebot vtákov na známosť, že všetko je tak, ako má byť. Hoci slniečko poriadne pripeká, spod jeho horúcich lúčov sa všetko živé predvádza a ukazuje svoju silu. Zvieratká hľadajú tieň, včielky usilovne poletujú z kvetu na kvet, bociany hrdo predstavujú svojich potomkov. Vyprahnutá zem túži po dúšku chladnej vody, listy čakajú na kvapky životodarnej tekutiny. Voda. A.......Zrazu sa všetko zatiahne.

Slnko prekryje tmavý mrak a dunivý zvuk hromu ohluší celé okolie. Z oblohy sa spustí neľútostný dážď a neposedné kvapky bičujú vysušenú pôdu. Blesky, hromy, blesky hromy a zrazu...ticho ako po búrke. Pokoj. Ticho. Letná búrka prehrmí a opäť sa všetko kúpe v nekonečných slnečných lúčoch. Lienka vylezie na svoj domovský lístoček, jašterička na svoj kamienok a ďateľ pokračuje v dôkladnom preťukávaní vybraného stromu. Po búrke ani chýru ani slychu. Svet sa kúpe v zlatej a zelenej farbe. Život dozrieva. Život vrcholí. Park prekvitá a prekypuje najväčšou silou.

Jeseň. Farebná, veterná, daždivá. Zber úrody. Život v našom parku dozrel. Ponúka úrodu. Život na svojom vrchole. A zrazu je to tu! Jeseň nás dokáže príjemne prekvapiť.

Slniečka menej, mrakov viac. Pomedzi rozčarované stromy a mohutné pestré kríky fúka jemný vánok chladného dňa, ktorý s väčšou silou oznamuje, že nastal čas chystať sa na zaslúžený oddych. Ulicami sa tiahnu pestrofarebné koberce čerstvo opadaného lístia. Zelená farba je na ústupe. Nastupujú iné, ktoré celučičkú prírodu vyfarbia nahnedo či oranžovo. Ako mávnutím čarovného prútika je všetko iné. Iné, no i tak krásne. Stromy odhaľujú svoje mocné nahé telá, lúka zahalí svoju pestrú tvár bezfarebnou sivou šatkou. Zvieratká si robia zásoby na zimu. Vtáčiky štebocú menej a menej, lebo majú čoraz viac starostí. Všetko dookola jemne šuští, spieva si pokojnú pieseň jesene a vytvára spolu s tmavou, neradostnou oblohou neopakovateľnú atmosféru.

Zima. Biela, chladná, mrazivá, ľadová. Koniec aktívneho života a začiatok zaslúženého oddychu.

Zavŕšenie kolobehu prírodných udalostí. Zimný spánok prichádza. Z oblohy sa sype sypký sneh vytvorený z nádherných čipkovaných snehových vločiek. Tie tancujú v povetrí, krútia sa vo víre zimného tanca a zahaľujú krajinu do závoja. Cupkajú na zem a vytvárajú na nej biely koberec. Hoci fúka severák, krajina je neobyčajne tichá. Nie mŕtva, tichá a pokojná. Pripravuje sa na spánok a potom spí. Spí. Stromy sa kníšu vo vetre, potôčik spí pod pokrývkou z ľadu a zvieratká? Spia. Len sem tam sa ukáže uzimená sýkorka či neposedný vrabec hľadajúci zrnko potravy. Ticho, pokoj. Len osamelý chodec bielym parkom vníma tú okolitú nádheru.

To je moje tajomstvo. Nikdy sa mi nepodarí ho úplne spoznať, pretože môj park mi každým dňom ponúka nové a nové prekvapenia a záhady. A ja spoznávam, chodím s otvorenými očami, vnímam tú krásu okolo seba. Viem, že je nekonečná, a preto sa teším na stále nové a nové a nové okamihy a zážitky spojené s mojím parkom. Dendropark u nás v Devínskej.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#umelecky opis parku


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021