Rozlúčka maturantov (Príhovor)

Rozlúčka maturantov (Príhovor)

Vážená pani riaditeľka, ctený profesorský zbor, milí spolužiaci!

Dovoľte nám, aby sme vás privítali v aule nášho gymnázia, a tak ako tisícky študentov pred nami sa s vami rozlúčili.

Známy grécky filozof Epiktetos povedal: „Iba vzdelaní ľudia sú slobodní.“ Vzdelanie nám umožňuje slobodne rozmýšľať, dosahovať nové obzory v poznaní, mať iný pohľad na svet a žiť lepší život. Aká však bola naša púť za vzdelaním?

Už od prvých dní nám škola otvárala brány poznania, naučila nás čítať, čím nám umožnila spoznávať a zoznamovať sa s myšlienkami iných ľudí. Dala nám veľa príležitostí osvojovať si nové vedomosti z rôznych oblastí či už z prírodovedných alebo humanitných. Čítanie nám dalo možnosť v predstavách putovať za dobrodružstvom, spoznávať ďaleké kraje, prežívať neuveriteľné príbehy vo fantazijných svetoch a vžiť sa do postáv, ktoré prechádzali neľahkými skúškami.

Škola nám tiež dala vzácny dar písania. Schopnosť písať, vyjadriť svoje myšlienky nielen prchavo v reči, ale aj vdýchnuť časť svojej duše papieru, je základný prejav slobody človeka. Umožňuje nám šíriť naše myšlienky do sveta, nechať svoj hlas zaznieť v spoločnosti a vo svete a prispieť našou troškou k lepšej budúcnosti.

Počas nášho štúdia na tomto gymnáziu sme mali možnosť načerpať nové vedomosti z rôznych predmetov. Popri teórii sme si mohli vyskúšať novonadobudnuté poznatky v praxi, pri rôznych pokusoch a testoch, napríklad na hodinách chémie alebo fyziky. Sledovať premenu človeka v dejinách, chápať ho ako rozvíjajúcu sa bytosť a skúmať jeho správanie v spoločnosti, toto všetko a mnoho iného sme sa dozvedali z predmetov ako dejepis alebo občianska náuka.

Aj keď sa čas gymnaziálneho štúdia chýli ku koncu, cesta k slobode, slobode vzdelaných ľudí stále nie je zavŕšená. Naše ďalšie kroky budú viesť na vysokú školu. Mnohí z nás tápali v hľadaní správnej cesty životom, ktorým smerom sa na tejto púti vybrať, ale aj vďaka vám, naši drahí profesori, sme opäť našli stratenú cestu, ktorou sa chceme v živote uberať.

Preto vám patrí naša vďaka. Vedeniu školy za to, že ste nám vytvorili podmienky pre štúdium na našej alma mater, triednym profesorkám za to, že nás viedli a usmerňovali v našom štúdiu a pomáhali nám v ťažkých chvíľach spojených so štúdiom, a v neposlednom rade ste tu vy, ctení profesori, vašou zásluhou sa formovala naša osobnosť, názory a schopnosť správne sa rozhodovať. Ďakujeme vám za úžasné roky plné nezabudnuteľných zážitkov v škole aj mimo nej.

Stále sa samých seba pýtame: „Je toto naozaj koniec?“ Žiaľ, áno, je to tak, no v našich spomienkach navždy zostanete osobami, ktoré nás inšpirovali k životu podľa Epiktetovho citátu. Po rokoch sme pochopili jeho podstatu. Preto ďakujeme práve vám, ktorí nám odchýlili brány poznania.