Umelecký opis zimy

Umelecký opis zimy 

Rozlepím viečka a naskytne sa mi ten najúžasnejší pohľad. Čiastočky oblohy posiate v mesačnom svite mi šteklia tvár a srdce radostne poskakuje kabaret pri pohľade na scenériu zimného rána. Stromy stojace v rade ako zápalky už dávno nie sú odeté do garderób jesenných farieb a les pod oknom už nevyzerá ako chameleón. Márne by ste stáli v predsieni lesa a snažili sa zízať a napínať viečka, aby ste uzreli spenené závesy blankytných vodopádov vlniacich sa po skalách pohoria ako čipkované závesy vo vetre.

Biele závoje sa prevaľujú všade, dokonca aj po studenom betóne, až z nich mám pocit, že sa po nich dá kráčať sťa po oblakoch. Mesiac sa preteká s poslednými hviezdami, kto prvý zmizne z ranného zore a na cestu ľuďom svietia obloky študentov medicíny. Môj zrak zavadí o studené slnečné lúče režúce moju izbu na rezance. Celé mesto je zababušené do mäkkej snehovej prikrývky a ohlušujúceho ticha. Priestor blčí tónmi organu, ako keby chcel prebudiť Golema a vzduchom sa preháňajú veľryby a vzducholode ako z Teslovho sna.

Mäkké vankúše a paplóny snehu sú porozhadzované jeden cez druhý ako po tej najdivokejšej vankúšovej bitke. Ležia na parkovisku, na strechách a na chodníkoch, ba pár sa prepašovalo aj na čiesi balkóny. Mierny vetrík sa ich teraz snaží upratať po svojej sestre Chumelici a zhŕňa ich vločku po vločke do závojov ako do kôp špinavého oblečenia. Pri práci si rád zaspieva v komínoch, či namaľuje lúku na to či ono okno. Umelecké vsuvky sa mu často daria viac, ako samotná robota a preto mu občas treba uľahčiť prácu lopatou na sneh.

Za odmenu namaľuje na oblok o kvet či dva viac. Niet sa čomu diviť, veď jeho umelecký cit ocení aj samotná Ľadová kráľovná, ktorá jeho výtvory zarámuje do cencúľov a vytvára tak dojem sofistikovanej galérie. Jeho diela sú síce už pár tisícročí všetky na jedno kopyto, no móda sa stále vracia takže nikdy nevyjdú z kurzu. Medzi jeho najväčších obdivovateľov patrí aj dedo Mráz, ktorý sa už veky pokúša o plagiátorstvo, no nakoniec z toho vždy vzíde len akési zrkadlo zo zamrznutého jazera, či inej vodnej plochy.

V ňom sa odrážajú ochabnuté konáre stromov, ktoré sa v tomto ročnom období ťarbavo pohybujú vo vetre ako keby tancovali. Keď má človek šťastie, zahliadne v odraze aj zvedavé rybky, ktoré sa prišli odkiaľsi z hlbín pokochať zimným svetom. Preháňajú sa pomedzi koruny stromov ako snehové vločky vo vetre a javia sa, ako keby v nich lietali . Dedo Mráz je nakoniec surrealista.

Ak sa bavíme o zimnom umení, nemožno opomenúť sochy a súsošia, nad ktorými by síce antickí znalci krútili hlavami a krčili nosmi, no pre modernejších labužníkov skvostu predstavujú nenahraditeľnú súčasť zimnej krajiny. Hovorím o strážcoch každej záhrady, o stojacich pustovníkoch na každom poli, o snehuliakoch. Od svojho zrodu len nemo stoja, ani sa nepohnú a hrdo vypínajúc hrude s gombíkmi a nosiac bizarné hrnce na ozdobu, statočne čakajú na roztopenie. Dovtedy sú však pripravení svojím neochvejným úsmevom a milým postojom skrášliť deň každému dieťaťu, či dospelému, ktorý sa na to dieťa v sebe ešte pamätá.

A osobne si neviem predstaviť lepší čas na prebúdzanie dieťaťa v samom sebe, ako je čas vianočný, alebo zimný. Sedieť vo vlastnej obývačke po krk zababušený v deke, podobne ako svet tam vonku v snehu, a hľadieť z obloka na determinovaný chaos snehových vločiek nežne tancujúcich žiadny a zároveň všetky tance sveta naraz, s ladným dopadom na svojich druhov, je jedna z najviac upokojujúcich vecí, ktoré poznám. Zároveň vo všetkých bytoch rozvoniavajú sladké medovníky a iné koláče, ktoré vyvolávajú nostalgické spomienky na ranné obdobie života.

Anjelov v tomto čase nevídať len v oblakoch, ale celkom aktívne sa s harfou v ruke angažujú aj do príjemného priebehu vianočných trhov na pódiách, ba pár stôp zanechajú aj v snehu v podobe svojich obrysov. A kto z nás nečaká na Vianoce na zlaté prasiatko? Zima je čas úžasných artistických kreácií, tanca, spevu, aj vizuálneho pôžitku.

Je to čas súdržnosti a priateľstva, kedy sa k sebe ľudia chúlia ako vrabce na streche nie len od zimy, ale aj z pocitu spolupatričnosti. Je to magický čas splnených prianí, kedy sa všetko ako keby na okamih zastavilo, ako keby na okamih všetko zamrzlo ako to spomínané jazero, a podobne ako ľadový most, aj tento spôsob zamrznutia otvára cestu k nepoznaným krajom na druhom brehu priepasti.