Ten pohľad mi vyrazil dych!

Ten pohľad mi vyrazil dych!

Sedeli sme v autobuse, keď som sa ozvala: „Mami? Máme napísať sloh na tému Ten pohľad mi vyrazil dych. Chcela som sa vyhnúť takým tým klišoidným opisom prírody, krásnych výhľadov a podobne. A tak som sa šla sústrediť na negatívnu stránku a išla som písať o autonehode.

Mal to byť príbeh o dievčati, ktoré príde vinou autonehody o svojich rodičov. Lenže som trikrát začala a nedokončila som ani jednu verziu. Nebola som s tým spokojná. A tak ma napadlo – nemáš nejaké nápady?"

„Prečo niečo také smutné? Môžeš to predsa poňať nejako vtipne," odpovedala.„Niečo ako: Pozrela som sa na svoj výpis účtu a ten pohľad mi vyrazil dych. Alebo ak chceš menej tragicky, tak napríklad: Pozrela som sa na výpis účtu svojho potencionálneho manžela a ten pohľad mi vyrazil dych."

„Ehm... uvedomuješ si, že to má byť sloh na jednu a pol A4? Veď to by som rovno mohla napísať: Zbadala som svoje maturitné vysvedčenie a ten pohľad mi vyrazil dych."

„A čo tak: Uvidela som v sprche svoju budúcu svokru a ten pohľad mi vyrazil dych."

„Preboha, to fakt nie," odmlčala som sa. „Som hladná," povedala som po chvíli.
„Tak toto mi dych naozaj nevyrazilo. Kedy ty nie si hladná?!"
Pokrčila som plecami: „Keď sa najem."
Potom som sa posťažovala: „Máme toho teraz v škole dosť veľa. Mám napísať tento sloh, dorobiť portfólio, urobiť príbeh na zvukovú..."
„Možno by si mohla trochu obmedziť seriály."
Vyvalila som oči: „Vidíš, aj to by sa dalo: Mama povedala, že by som mala prestať so seriálmi a mne to vyrazilo dych."

„Alebo to, že si sa učila a tvojej mame to vyrazilo dych."
„Alebo to, že som sa videla v zrkadle a moja krása mi vyrazila dych."
„Veľmi vtipné," prevrátila očami. „Inak ešte k tej autonehode... Keď chceš niečo negatívne, môže hlavná postava dostať kopanec do brucha a to jej vyrazí dych. Prípadne blízke stretnutie s betónom by vyrazilo dych. Cez potoky krvi ledva vidno zhrozený dav okolo nej."

Rozosmiala som sa (trochu nemiestne, uznávam). Nuž, obrátila som sa na tú správnu osobu.

„Tiež by som mohla zistiť, že sme vlastne nechutne bohatí a vy ste mi to nepovedali, aby som sa naučila hodnotu peňazí. To by mi určite vyrazilo dych."
Vtedy sa na nás obrátiť chlapík sediaci pred nami a niečo zamrmlal: „... To by ti určite vyrazilo dych," a zasmial sa.

Hoci som mu absolútne nerozumela, prikývla som. Nech dá pokoj. Aj tak nerada komunikujem s cudzími.

„Vidíš, môžeš napísať o tom, ako sme to v autobuse preberali, začali sa do toho zapájať ostatní spolucestujúci a ich záujem ti vyrazil dych."
„Hmm... to nie je zlý nápad. Také niečo by som asi mohla." zamyslela som sa.
A vtedy sa mi v hlave zrodil plán.