Nešťastná lyžovačka (Rozprávanie)

Nešťastná lyžovačka (Rozprávanie) 

Konečne prišiel vytúžený deň. Tak ako všetci moji spolužiaci, aj ja som sa veľmi tešila na týždeň oddychu od školy a na parádnu lyžovačku.

V sobotu poobede sme všetku svoju batožinu spolu s lyžami dali do autobusu a vyrazili sme na dlhú cestu do Varína. Prišli sme na koniec dediny a museli sme ísť k hlavnej chate pešo. Chatár nám priviezol batožinu s lyžami. Všetci sme si zobrali svoje veci a čakali sme, ako nás rozdelia do izieb. Keď sme sa dozvedeli, že s chlapcami nebudeme na jednej chate, tak sme boli sklamané. Dievčatá boli umiestnené v hlavnej chate a chlapci boli rozdelení do dvoch menších chatiek. Potom nás porozdeľovali do izieb, začalo veľké vybaľovanie a nasledovala večera. Na druhý deň ráno sme sa konečne dostali na kopec.

Trochu som sa bála, do ktorej skupiny ma zaradia. Nakoniec to dopadlo celkom dobre, dostala som sa do druhej skupiny. Ja si aj tak myslím, že mi to išlo. Vrátili sme sa do chaty. Po výdatnom obede a chvíľke oddychu sme išli opäť na kopec. S kamoškami som sa dohodla, že sa poslednýkrát spustíme a dáme dolu lyže.

Ale čo sa nestalo! Zrazu som ležala na bielučkej perinke. „Áau, bolí ma noha!“ O pár minút sa nado mnou objavil pán učiteľ Kuna. Vyzul m i lyžiarky a odniesol ma do chaty. Noha ma neprestajne bolela a tak sme na druhý deň ráno išli na polikliniku do Žiliny. Na roentgene mi zistili, že má špirálovú zlomeninu a tak mi dali dlahu. Pán učiteľ Kuna zatelefonoval mojím rodičom a tí si prišli v ten deň pre mňa. V utorok sme už čakali u chirurga v Hlohovci, kde ma veľmi nepotešili. Obdarovali ma sádrou takmer na celú nohu.

Vytúženej lyžovačky som si veľmi neužila. No na to nosenie triednym učiteľom by som sa dala nahovoriť aj viackrát, avšak nie v takomto prípade.