Úvaha o reálnych priateľstvách

V živote je málo priateľov ktorí to myslia úprimne, zvyšní sa len pretvarujú že ich niekto zaujíma. Keď príde zlomový moment, tak ten človek bude odkopnutý spoločnosťou. Ľudia budú vždy na niekom hľadať chybu, nikdy neocenia snahu človeka niečo zmeniť. Budú ohovárať, klamať, závidieť, intrigovať a keď sa človek pomýli hoc aj neúmyselne tak ešte po ňom kričia. Čudná logika tohto sveta, že si ľudia viacej závidia než prajú.

Nesprávne hodnoty kde radšej človeku podrazia nohy, než by mu mali pomôcť. Ťažké je zistiť kto koho má úprimne rád a kto nie. Lebo žijeme v dobe pretvárok a ten kto povie pravdu je šialenec a nepatrí do tohto sveta. Kopec ľudí by za svoju pretvárku mohli dostať aj nejaké herecké ocenenie. Niekomu sa darí maskovať svoje pocity a niekomu nie. Nie všetci ľudia v živote sú našimi priateľmi, nie všetci ľudia si nájdu čas, aby s nami boli. Nie všetci ľudia budú človeku priať šťastie. Celý tento život je jeden veľký paradox, že v tom najlepšom okamihu sa na človeka vykašlú všetci jeho priatelia ktorých má. Bude troska, nula, lúzer, odpadlík spoločnosti, skrátka niktoš.

Jedna situácia mi pripomenula, ako som stratil niekoho len kvôli niekomu, kto sa tváril ako kamarát. Keď som sa začal cítiť šťastný, tak mi to šťastie zničil, ona začala pokukovať po ňom, ale to vyhral ten tretí s ktorým je vydatá. Zo začiatku som to niesol ťažko celý ten pocit, ja som jej to všetko odpustil a stále sme priatelia. Lebo viem že nedokážem živiť v sebe hnev a nenávisť. Nemám ten vnútorný pocit, že by som sa na niekoho hneval. Vo svojom živote vždy dokážem v sebe nájsť dostatok odpustenia bez ohľadu na to že ma ten človek sklamal alebo mi nejak inak ublížil.

Robím to preto, lebo nechcem stáť na mieste a chcem sa dakde posunúť ďalej. Môžem byť zlý a môžem hodiť všetkých cez palubu. Ale neurobím to, lebo mám až príliš zdravý rozum v sebe. Skrátka od určitého času nemám šťastie na baby, ale postupne som si začal uvedomovať, že sa cítim šťastnejší. Šťastnejší sa cítim s toho dôvodu že nemám kotvu na nohe, ktorá by ma ťahala ku dnu. Mnoho ľudí sa chváli že sú šťastný a milovaný, ale však nech sú, ja im to neberiem a nie som s toho zúfalý a nebudem sa kvôli tomu opúšťať. Vážim si tých skutočných čo sú tu a čo sa nepotrebujú na nič hrať a majú ma radi. Ľudí čo sú vo svojom srdci krásny a ktorí nemajú piliny v hlave. Ľudí čo majú vo svojom živote jasno a vedia čo chcú. Aspoň viem že pri ktorých je to priateľstvo skutočné a pri ktorých nie.