Táto ulica mi je známa

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: filomena (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 08.12.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 413 slov
Počet zobrazení: 1 287
Tlačení: 69
Uložení: 58

Táto ulica mi je známa

Vyjdem zo svojej práce. Zrazu sa ocitnem na ulici, ktorú veľmi dobre poznám. Nebo sa zatiahlo. ,,Bude pršať“, pomyslím si a zo svojho kufríka pomaly vyťahujem dáždnik. Urobím prvý krok a v tom ucítim na svojom čele maličkú kvapku, ktorá sa odhodlala ako prvá. Spravím druhý, a kvapiek už je viac. Otvorím dáždnik a ostanem ešte chvíľu stáť. Veď predsa tak veľmi milujem keď prší. Kvapky padajú a na kamennej dlážke si vyhrávajú krásne melódie, akoby na obrovskom piane.

Pozriem sa okolo seba. Vysoké domy pozdĺž celej ulice, ktoré inokedy tak krásne žiaria rôznymi farbami sú teraz zahalené obrovským tmavým oblakom. Zdvihnem pohľad a hore na červenej streche jedného z domov zaihrá maličký lúč slnka, ktorý sa tak úpenlivo snažil preniknúť cez veľké, tmavé no napriek tomu krásne oblaky. Nádej. Pomyslím si. Inokedy ulica plná života, rôznych rečí a nálad ľudí po ktorej každý z nás niesol svoj vlastný príbeh, sa zmenila na prázdnu, tichú a melancholickú. Predsa sa pár odvážnych našlo. Svojou nohou vykročili na ulicu a utekali pre mňa neznámo kam. Mravce.

Áno pripomínajú mi zatúlané mravce, ktoré napriek dažďu hľadajú svoje miestečko kam by sa ukryli. Spravím pár krokov pozdĺž ulicou užívajúc si každú sekundu. Po chvíľke prídem k parku, ktorý kedysi býval plný detí. Teraz tam jediné živé tvory sú krásne červené ruže, ktoré stoja so sklonenou hlavou. Len jedna z pomedzi tých všetkých drží hlávku hore a ja si ju odtrhnem. Vysoké stromy sa v nápore vetra nakláňajú zo strany na stranu. Dôjdem na koniec parku a pokračujem vo svojej ceste. Majitelia rôznych reštaurácií už zobrali všetky reklamné bannery z chodníka.

Ulica zrazu vyzerá byť taká čistá. Očistená od neporiadku ľudí dnešnej doby. Pozriem sa do okna z ktorého mi stále s úsmevom na tvári mával kamarát. Ani on tam dnes nestojí. Závesy sú zatiahnuté, tak pokračujem ďalej. Veď už som skoro doma. Vyjdem na kopec, kde ma víta drevená lavička chránená obrovským gaštanom. Veľmi by som v tom momente túžil sadnúť si a odpočinúť, a vychutnať si každú chvíľu, zvuk každej kvapôčky ktorá padla na zem či šum lístia vo vetre. Doma ma čakajú takže musím pokračovať ďalej.

Číslo domu 77. Konečne som doma. V jednej ruke kufrík z práce, v druhej pevne držím dáždnik spolu s ružou, ktorú som odtrhol cestou v parku. Zazvoním. Počujem dupot a v zapätí na to otáčanie kľúča v zámku. Otvorí mi manželka. Pozrieme sa na sebe a jej dávam ružu. Nech má aj ona pekný deň. Pomyslím si. Vďačne sa na mňa usmeje a dá mi pusu. Vojdem dnu, sadnem si na gauč do obývačky a s dobrým pocitom v duši nechávam voľný priebeh tomuto upršanému no zároveň krásnemu dňu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu