Motív lásky a vojny v diele Peter a Lucia (Výklad)

Motív lásky a vojny v diele Peter a Lucia (Výklad)

Dielo Peter a Lucia napísal francúzsky spisovateľ medzivojnového obdobia Romain Rolland ako reakciu na vojnu, ktorá kruto zasiahla do ľudských životov a zobrala im nádej na lepší život. Asi najintenzívnejší je konflikt lásky dvoch mladých ľudí a vojny, ktorá zúrila okolo nich.

Hneď v úvode autor vykresľuje v akom období sa príbeh odohráva a ako sa cíti hlavný hrdinaPeter, zasiahnutý zmenami v osobnom aj spoločenskom živote: "Vojna. pred štyrmi rokmi k nim zavítala. Zaľahla ťarchou na jeho mladosť. Prekvapila ho v tej mravnej kríze, keď dospievajúci mladík, znepokojený prebudením zmyslov, s úžasom objavuje zverské, slepé, borivé sily života, ktorých je korisťou, hoci o to nežiadal."

Myslím si, že nie ako jediný bol zaskočený tým čo sa dialo. Nerozumel prečo sa to všetko deje. Nerozumel sebe, svetu okolo. Aj napriek tomu, že mal onedlho nastúpiť na front bol zmätený. "Nežiadajte od neho aby chápal vojnu." Bol predsa mladý.

No predsa mu život ponúkol šancu byť šťastný. Citát: "K očareniu jeho myšlienok pristúpilo ešte to, že láska sa v ňom zrodila pod krídlami smrti." dokazuje, že sa predsa len dokázal zaľúbiť aj v tomto čase, keď všetci okolo trpeli a zomierali. Peter sa zaľúbil do Lucie. Autor to opisuje takto: "Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá, a brána sa zatvorila." 

Peter bol nešťastný z toho, že nemohol nikomu veriť. "Nedôverovali už ani vrstovníkom, ba vôbec nikomu na svete." No Peter predsa len mohol veriť Lucii. Lucii, krásnej dievčine, ktorú mu osud postavil do cesty.

Aj jeho brat, ktorý poznal, čo je skutočná vojna mu prial, aby bol aspoň on šťastný, pretože on už šťastný byť nemohol. "Poznával v ňom to, čím nedávno sám býval a čím už byť nemohol." Vojna Filipa zmenila. Zobrala mu poslednú šancu byť šťastný. A tak vojna, ktorá by sa vôbec nemala dotýkať obyčajných ľudí ovplyvnila aj súrodenecký vzťah. "Ich utrpenie hoci bolo také podobné, miesto aby ich zbližovalo, oddeľovalo ich druh od druha." Filip trpel pre skúsenosti z vojny, Peter pre lásku.

No aj Filip trpel pre lásku, pretože už ju nikdy nemohol spoznať, a Peter aj pre vojnu, pretože musel odísť bojovať.

No keď Peter stretol Luciu, svetlo jeho nádeje sa opäť rozsvietilo. "V srdci dvoch detí, zajtrajšok náhle vstal z mŕtvych." Snívali, že budú žiť šťastne, hoci vedeli, že aj práve prežívaný deň môže byť ich posledným. Zmierili sa s myšlienkou, že môžu zomrieť. "Na jar. Prišla bez nášho dovolenia. A odíde bez nás."

Avšak obaja by radšej zomreli ako by sa mali stať takými, akých stretávali na ulici. "Ešte šťastie, že čoskoro umrieme!... Najhroznejšie by bolo stať sa takými, ako sú tí ľudia, ktorí sú pyšní, že sú ľuďmi, že ničia, prznia."
Obaja chceli žiť vo vlastnom svete bez vojny, krutých ľudí. Nechceli myslieť na to, čo sa deje. Myslenie im uberalo zo slobody. "Ak človek myslí, prestáva žiť." Oni chceli myslieť len na lásku, krásu a šťastie. Na spoločný život v pokoji. No nakoniec umierajú. Myslím si, že umierajú šťastní, pretože boli spolu a nemuseli aj naďalej žiť vo svete vojny a medzi ľuďmi,ktorí nechápali ich túžby.