Bez rodiny sa človek trasie od zimy (Úvaha)

Bez rodiny sa človek trasie od zimy (Úvaha)

Teplo. Tá základná ľudská potreba, pred ktorou žiadna živá bytosť nemôže utekať. Ten pocit, ktorého rukami strieda sa komfort a nepokoj. Tá emócia, ktorej silou prebýva láska a hnev v človeku. V miestnosti plnej známych tvári pohodlne sedí za stolom a nehanbí sa prehovoriť. Jeho príchodom necitlivý človek zostáva v pomykove, nechápajúc dôvodu jeho objavenia. Pravdou je, že sa mu újsť nedá. Chladní sa trasú, avšak teplo nedovolí ich dušiam výjsť nazmar. Raz bezpochybne príde, a pohltí sebou všetky telá navôkol. Nerobí výnimky. Je mi známy, pretože ho poznám. Poznáš ho aj ty?

Všetko to začalo embryom. Prvé teplo, aké pocítiš, nastáva už v bruchu mami, kedy to tvoja myseľ nieje schopná ani zaregistrovať. Je to ako prvé objatie, ktoré je tak náhle, že prebehne pred tvojou tvárou v mihu oka. Ani sa nenazdáš, a nastal krutý čas rozsudku. Ocitneš sa v situácii, kedy svoje teplo viac nebudeš schopný ubrániť. Len sleduješ a dúfaš, že ten pocit domova ti nik nevezme. Nádejne veríš, že s tebou tá bublina bezpečia zotrvá navždy.

Mnohé deti však šťastie nemali. Materinská láska im bola surovo ukradnutá ešte pred tým, než dostali možnosť zabojovať o svoje potreby. Tieto male dušičky v mnohých prípadoch končia v tmavých uličkách svojej mysle, kde blúdivo pátrajú po tom, čo je im neznáme. Výsledkom toho, individuá s menovaným problémom nesú celoživotné následky, ktoré sa preukazujú nedôverou a nízkym sebavedomím. Príde mi nefér sledovať tieto bezbranné stvorenia nedostať možnosť pocítiť to, čo mnohí z nás nevďačne považujú za malichernosť. Ako si to zaslúžili? Kto im dal to právo zobrať im lásku?

“Spoločnosť, v ktorej žijem, tvoria ľudia. Väčšina z nich žije v rodinách. Preto je na svete niekoľko miliónov šťastných, no aj menej šťastných rodín” povedala čitateľka Eva, a ja sa s jej zmýšľaním stotožňujem. Nezáleží na stupni mozgového vývinu, v ktorom sa človek nachádza. Keď ide o pochopenie takejto komplikovanej záležitosti ako teplo domova a srdečnosť rodiny, dôklad padá na emočnú inteligenciu a skúsenosti.

V tejto eventuelite ľudské bytosti nachádzajú nový uhol pohľadu na veci, témy, ľudí, ktorí im na začiatku nepripadali nijako zvláštni. Vtedy bdejú celé noci na svojich posteliach, ktoré zrazu vyžarujú hrejivý pocit, ktorý tam pred tým nebol. Zisťujú, že tak ako každý rok, tak aj tento rok tým záhadným planúcim kozubom lásky, bola rodina. Aj mne sa to stalo, preto sa ja už netrasiem. Trasieš sa však ešte ty?