Životné jubileum (Slávnostný príhovor)

Životné jubileum (Slávnostný príhovor)

Milá stará mama, vážení hostia!

Čas sa zastaviť nedá a ten náš plynie akosi rýchlo. Ani mne, čo mám len sedemnásť rokov, sa nechce veriť, že sa tu stretávame pri príležitosti okrúhleho jubilea našej starkej.

Drahá moja starká, v tejto slávnostnej chvíli sa obraciam k tebe. S úprimným srdcom sa ti chcem poďakovať za tvoju obetavosť a ochotu, ktorú si nám všetkým preukazovala. Ďakujem ti, že si so starkým vždy pri nás stála a pomáhala nám. Mala si to s nami ťažké, keď sa ti v jednom roku narodili tri vnúčatá. Od malička si s nami bola. Pamätáš, keď sme sa s Adamom stále bili? Ale ty si nám vždy vymyslela nejakú dobrú hru, a nakoniec si sa hrala s nami. Máme spolu veľa krásnych zážitkov.

Taktiež ti ďakujem aj za to, že si nás vždy vypočula. Naše problémy, trápenia. Cením si hlavne to, že si pre nás vždy mala čas. A ten čas, strávený s tebou, by som nevymenil za nič iné. So starkým ste nás veľa naučili, hoci naše tvrdé hlavy a hlavne veľké ústa nasmerovať správnou cestou nebolo vôbec jednoduché. Viedla si nás pevnou rukou a láskavým srdcom, spolu s našimi rodičmi si z nás vychovala dobrých ľudí.

Naučila si nás, že sú chvíle, kedy treba skloniť hlavy a pri všetkom našom sebavedomí a pubertálnej drzosti si priznať to, že sme nezjedli všetku múdrosť sveta. Milá starká, dovoľ mi, aby som tento príhovor ukončil slovami neznámeho básnika, ktorý hovorí: "Starí rodičia držia naše malé ruky len chvíľu, ale naše srdce navždy!"

Zdvihnime teraz poháre a pripime si na pevné zdravie našej starkej a mnoho ďalších rokov strávených spolu s ňou v kruhu našej rodiny. Ďakujem za pozornosť a nazdravie!