Slávnostné odhalenie pamätníka (Príhovor)

Slávnostné odhalenie pamätníka (Príhovor)

V nedeľu 10. februára sa v Parku Ernesta Kleina uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätníka HOLOKAUST, ktoré ako odznelo v úvode podujatia, sa vybudovalo na pamiatku našich voľakedajších spoluobčanov, ktorí po pokojnom spolunažívaní a účasti na hospodárskom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote mesta počas jedného storočia, boli od roku 1938 systematicky zbavovaní svojich občianskych práv, dôstojnosti a majetku, aby napokon boli v roku 1944 zbavení toho základného - ľudského života. Pamätník bude pripomínať nenahraditeľnú stratu, ktorú toto mesto v dôsledku šialenej rasovej politiky nacizmu a jeho prisluhovačov utrpelo. Slávnostný prejav predniesol primátor mesta Gejza Pischinger. V jeho prejave okrem iného odznelo:

„27. januára uplynulo 63 rokov od oslobodenia najväčšieho vyhladzovacieho a koncentračného tábora počas II. svetovej vojny, Osvienčimu. Každých 24 hodín tu bolo zabitých 60 tisíc ľudí. Veliteľ Osvienčimu Höss tvrdil, že za celú dobu bolo v tábore zavraždených 2.500.000 ľudí a ďalších 500 tisíc zomrelo v dôsledku hladu a nemoci.

Preto sa Osvienčim stal akýmsi symbolom toho, čo v súčasnosti nazývame holokaust.

 Žiaľ, aj z nášho mesta boli v júni 1944 vypravené dva vlaky, ktoré viezli do konečnej stanice smrti, Osvienčimu, obyvateľov nášho mesta a jeho okolia, ktorí boli sústredení vo voľakedajšej Grünfeldovej tehelne pri Nitrianskej ceste.

Od konca II. svetovej vojny uplynulo 63 rokov a generácia, ktorá vo vojne stratila svojich najbližších, priateľov, susedov alebo známych už pomaly vymiera. Preto je mimoriadne dôležité využiť všetky možné prostriedky na to, aby ani po vymretí účastníkov tohto obdobia sa nezabudlo, aké hrozné veci dokážu ľudia vykonať ľuďom.

Aj dnes odhaleným pamätníkom vzdávame úctu našim židovským spoluobčanom a miliónom nevinných ľudí, starých, mladých, mužov, žien a detí, ktorých zavraždili v koncentračných táboroch. Zároveň, pre budúce generácie bude varovným prstom, mementom, aby už nikdy viac nepripustili, aby sa nacistické besnenia zopakovali. Preto treba už od útleho veku deti viesť k tomu, aby bdeli a akékoľvek prejavy intolerancie okamžite odmietali.

Holokaust, najstrašnejší zločin v židovských a pravdepodobne aj v ľudských dejinách vôbec, je udalosť, ktorá vrhá svoje tiene aj do súčasnosti, aj do budúcnosti. Nositeľ Nobelovej ceny Imre Kertész vo svojom slávnostnom prejave pri preberaní ceny potvrdil, že o holokauste nedokáže písať v minulom čase. Podľa výroku ďalšieho nositeľa Nobelovej ceny Alberta Einsteina „Svet je príliš nebezpečný pre život, nie kvôli ľuďom konajúcim zlo, ale kvôli tým, ktorí sedia a nechajú ich konať.” Nie je totiž možné, aby spoločnosť páchala zločiny bez aktívneho prispenia množstva jej príslušníkov.

Tieto výroky dvoch mimoriadne vzácnych ľudí by sme mali mať vždy na zreteli.”

K slávnostnému zhromaždeniu sa prihovoril aj podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič a čestný predseda Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR Pavol Traubner. Po predstavení diela Tibora Szilágyiho riaditeľkou Regionálneho kultúrneho strediska v Nových Zámkoch Martou Šimo-Svčekovou, pamätník obetiam holokaustu spolu odhalili primátor mesta, podpredseda vlády SR, veľvyslanec štátu Izrael v SR Zeev Boker, Čestný predseda ÚZ ŽNO v SR a predseda Židovskej náboženskej obce v Nových Zámkoch Tomáš Lang. Po odhalení pamätníka zaznela zádušná modlitba podľa židovskej liturgie v aramejskom jazyku EL MALE RACHAMIM v podaní hlavného kantora Rabínskeho seminára Židovskej univerzity v Budapešti Emila Tótha. Po ňom nasledovala spoločná modlitba za zosnulých Kadiš. K spoločnej modlitbe sa pripojili všetci prítomní, každý vo svojom jazyku, podľa svojej viery a presvedčenia. Položením kvetov alebo kameňa spomínania, prítomní vzdali úctu pamiatke obetí holokaustu. V závere podujatia predseda ŽNO upriamil pozornosť účastníkov slávnostného zhromaždenia na skutočnosť, že priestranstvo okolo práve odhaleného pamätníka je pomenované podľa vynikajúcom jazykovedcovi a etymológovi Ernestovi Kleinovi. Rodákovi zo Satu Mare (Rumúnsko), ktorý v našom meste od roku 1929 pôsobil ako hlavný rabín neologickej židovskej náboženskej obce šestnásť rokov. Poďakoval sa prítomným za to, že svojou prítomnosťou prispeli k dôstojnosti tohto podujatia a vyjadrili svoje občianske presvedčenie o podpore tolerancie a boli účastníkmi odhalenia pamätníka, ktorý bude navždy pripomínať najväčšiu genocídu v dejinách ľudstva a jej obete z nášho mesta.

Dôležitosť podujatia potvrdili svojou prítomnosťou okrem už spomenutých osobností: Charge d’affaires Rumunskej republiky v SR George Anghel; radca veľvyslanectva USA na Slovensku Lawrence R. Silvermann; primátor mesta Satu Mare (Rumusnko) Juliu Ilyes a predseda Židovskej komunity v Satu Mare Nicolae Decsei; riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan; predstavitelia kresťanských cirkví v Nových Zámkoch; predstavitelia a členovia židovských komunít na Slovensku; poslanci mestského zastupiteľstva; poslanci vyšších územných celkov. Podujatie sa stretlo s mimoriadnym záujmom širokej verejnosti.