Rodinný výstup na Chatu pri Zelenom plese (Rozprávanie)

Rodinný výstup na Chatu pri Zelenom plese (Rozprávanie)

Bol koniec roka. Keďže posledná zima bola bez snehu, rozhodli sme sa ísť za snehom do Vysokých Tatier.

Mali sme na výber z viacerých možností. V tom padol návrh: ,Čo keby sme išli na Chatu pri Zelenom plese,“ dodal strýko. Návrh sa jednomyseľne schválil. Z domu sme vyrazili skoro ráno za hustej hmly, „Čo ak bude takéto počasie po celý deň?“ opýtala sa mama. ,,Možno nás Tatry prekvapia,“ povedal som. A tak sa aj stalo! Tatry nás privítali krásnym slnečným počasím.

Modrá obloha a biely sneh vyzerali ako v rozprávke. Kráčalo sa nám dobre, bolo nám spolu veselo. Chodník viedol najprv lesom, potom kosodrevinou a predobedom sme dorazili až pred skaly. V diaľke bolo vidno chatu. ,,No konečne,“ povedala sestra. ,,Myslela som, že tam nedôjdem!“ Dlhá cesta stála zato. Chata stála úplne pred vysokými bralami. V chate sme si dali obed.

Po krátkom odpočinku sme sa vydali na cestu spať. Cesta dole ubehla rýchlo, lebo sme išli na saniach. Bola to divoká jazda. Kričal som: „Pozor, z cesty!“ Dole sme boli behom hodiny. Usmiati a šťastní sme nasadli do áut na cestu spať.

Deň v Tatrách bol krásny, ale o to krajší, že som ho prežil s celou svojou rodinou.