Vianočná katastrofa

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: gombicka94
Typ práce: Referát
Dátum: 20.04.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 908 slov
Počet zobrazení: 6 717
Tlačení: 499
Uložení: 511

Vianočná katastrofa 

Bolo nebolo niekde, niekedy za dvomi i tromi bytovkami existovali dve mestečká. Niesli mena Zásuvkovo, Káblice. Bol čas Vianoc a viete si všetci predstaviť čo tieto sviatky so sebou prinášajú. Vo veľkomestách býva vtedy obrovský zhon za darčekmi aj pečivom.

No ale ani naši kamaráti sa nemohli naučiť vykonávať takéto veci skôr. Jedného dňa Nea po dlhých vianočných prázdninách chcela ísť trochu na vzduch. Lenže keď podišla k dverám nemohla ich otvoriť. Myslela najprv že budú zamknuté. Otáčala kľúčom tak či onak nič. Ostali stáť bez pohybu ako prikované. Zrazu jej svitla nádej. „Zavolám svojmu bratovi on mi pomôže.“ Vytočila jeho číslo. Zrazu počula iný hlas než má Elo.

Ten povedal našej malej princezničke toto: „Volaná stanica je dočasne nedostupná, zavolajte neskôr prosím.“ Neostávalo teda dievčatku iného iba zložiť. Keď prišla do kuchyne sadla si na stoličku a pozerala cez okno. Oproti stál domček. Na ňom boli samé maličké žiarovky, ktoré nádherne blikali. „Pre pána Jána, pri všetkých mojich súčiastkach čo mám v sebe isto to budú nejaký ľudia.“ Uhundrane povedala. Pomaly jej stekala slzička po líčku. Trápil ju problém s bratom, ktorý sa neozýval, ale aj to že nemá tak pekne vyzdobenú chatku ako susedkovia oproti.

V tom niekto zaklopal na dvere. „Kto búcha?“ Rázne sa opýtala neutrónka. „To som ja, tvoj braček!“ „Ooo, rada by som ti otvorila lenže vrátka ma už od rána neposlúchajú.“ „Haha veľmi vtipné.“ Zasmial sa Elo. Nazúrená Nea mu to ešte raz vysvetlila. Nebolo počuť nič iné, len „počkaj odstúp od dvierok mam pre teba stromček skúsim to s ním.“ „Raz, dva, tri!“ „Váááááá!“ „čav segra, už som tu“ „No to teda vidím, ale pozri sa čo si urobil s dverami.“ „ A mimochodom kde si bol celý deň.“ Vravela naštvane. „Nemohla som ťa zohnať na telefóne.“ „ Robila som si o teba starosti.“ „ V lesíku bola takáto prekrásna jedlička.“ „ No dobre odpúšťam ti.“ „ Čo urobíme s dverami?“ „Hmm. Zavesíme tam záclonku.“ „Ty tupec! Vonku je mínus dvadsať a ty mi tam zavesíš záclonku?“

„Tak urobíme provizórne riešenie, Nasadím dvere z obývačky a záclonku zavesíme miesto nich.“ „Dvierka by boli celkom OK.“ „Poďme ozdobovať stromček.“ Povešali naň rôzne ovocie i perníčky, ktoré Nea upiekla. Na záver ozdobovania pripevnili sviečky. Žiarovky zapojili do zásuvky. „Booom!“ v chalúpke na okraji mesta nastala tma. Nee sa od strachu zrovnal účes na ktorý ešte ráno spotrebovala päť túb gélu. Statočný Elo našiel problém v ističoch.

O pár minút bolo u našich súrodencov opäť svetlo. „ Keďže je už neskoro zajtra sa poobzerám po pekných sviečkach.“ Povedala neutrónka. Políhali si do postieľok a sladko zaspinkali. Dievčatku sa v to ráno nechcelo robiť vôbec nič. Keď tu odrazu zbadala poštárika ako dáva niečo do schránky. Chvíľu počkala kým odíde a išla sa mrknúť. Vytiahla odtiaľ letáčik na ktorom boli vyobrazené nádherné, farebné, blikajúce sviečočky. „ Toto budú moje najkrajšie narodeniny.“ Riekla. Dievčinke vbila do očí aj biela obálka. Roztrhla ju. Znej pomaly vyťahovala upomienku o nezaplatení elektriny. Začala kričať. „Elo, Elo.“

Elektroník sa na ten strašný hluk zobudil so slovami.“čo je prečo tak vrieskaš?“ Neutrónka mu ukázala list ktorý dostali od kilovatíka. Vystrašený chlapec číta: „Ak do štyridsiatichôsmich hodín nezložíte čiastku tisícdvesto korún pošleme k vám exekútora. „Hops opäť som niečo pokazil.“ „Brat môj už zase si ma nepočúvol a nezaplatil si elektrinu.“

„Sestra, musím to isť vonku predýchať .“ Zahundral.Vtom sa pred nimi zjavil anjel, ktorý im poskytol peniaze aby mohli zaplatiť dlh. Zároveň ich poučil o šetrení elektriny a bezpečnosti pri práci s ňou. Elo schmatol notes.

Začal si doň zapisovať toto:

1. Kúpiť šetriace žiarovky.
2. Vypínať elektrické spotrebiče ak už s nimi nepracujeme.
3. Televízor, počítač a DVD rekordér nevypínať na pohotovostný režim.
4. Nedotýkať sa zásuviek s mokrými rukami.

Akonáhle sa anjelik vytratil hneď aj Einko buchol dverami. Neinka si teda sadla s povzdychom na pohovku. Keď tu odrazu započula ako Elko vraví. „Sestrička mohla by si mi pomôcť?“ „No samozrejme ale čo to je.“ Toto sestra je môj darček k tvojmu sviatku.“ Pustila sa do rozbaľovania, keď tu odrazu niekto zvonil pri dverách. Dievča teda vstalo a išlo ku dverám pozrieť kto zvoní.

Otvorila a stál tam kuriér so sviečkami v ruke, ktoré si Nea objednala. No len keď jej povedal cenu tak je zhrdzaveli všetky súčiastky. Totiž na cenovke bola suma štyristo korún. Elo niečo cez rok našporil a tak farebné sviečky zaplatil. Rýchlo musel sestričke uvariť čaj proti nehrdzaveniu. Chvíľku si teda pospala a opäť bola ako rybička. Len čo vstala boli už nasadené nové dvere od Ela. Rozplakala sa.

Čo ti je sestra nepáči sa ti môj dar. Ak mám byť úprimná tak nie. Vždy som si myslela že vymyslíš niečo pekné ale toto mi neprišlo na um ani v najhoršom sne. Aspoň máš z toho úžitok. Vieš mňa dokáže potešiť každá somarina len táto ma nejako neteší. Zarmútený sa jej ospravedlnil za vykonané fopá. Tak ja pôjdem, už je neskoro ahoj. Pozdravil ju a odišiel.

Bol vonku hodiny keď dievčinka dostala panický strach. Vybrala sa ho hľadať. Blúdila, blúdila až prišla k lesu kde našla svojho drahého brata sedieť pod stromom. Podala mu ruku so slovami: „ vstaň možno si mal v tomto pravdu“. Aj keď počas Vianoc prežili tieto katastrofy ich vzťah to upevnilo až tak, že sa Elo presťahoval k Nee. A odvtedy trávili vianočné sviatky pekne spolu. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu