Vtom prišla pandémia COVID-19... (Rozprávanie)

Vtom prišla pandémia COVID-19... (Rozprávanie)

Táto celá situácia vznikla neočakávane. Nikto netušil, čo sa ešte stane. Zrazu sa vo svete začal šíriť vírus, ktorý napáda ľudí. Je to ako neviditeľný nepriateľ, ktorý nás napadne. Ani nevieme, že nás napadol. To zistíme až o niekoľko týždňov. Začneme mať príznaky, ktoré sa podobajú koronavírusu. Máme bolesti hlavy, kašeľ a teploty. Potom sa začneme obávať toho najhoršieho.

Sedela som v školskej lavici a sledovala, ako počet nakazených rastie. Vôbec mi nenapadlo, že sa toho začnem obávať aj ja. Zo začiatku sme vtipkovali, ako táto pandémia napáda celé ľudstvo, akurát Slovensko stále obchádza. Časom začalo ľudí pribúdať. V meste som začala vidieť ľudí s rúškami na tvári. Ale ja som ho ešte nenosila. Hovorila som si: „ Načo mi bude? Keď je len pár ľudí nakazených a aj to v inom okrese. " Na ľudí som pozerala, ako to preháňajú. Zveličujú situáciu. Aj tak všetko v poriadku.

Jeden osudný týždeň som pozerala televízne noviny, v ktorých sa hovorilo o možných zatvorených škôl. Ako každý žiak som sa tešila. Vedela som, že nám písomné maturity posunú a o ústne som sa nebála, lebo som si myslela, že dovtedy už do školy pôjdeme. Tešila som sa na blížiace sa voľno. V piatok sme išli poslednýkrát do školy. Denne som pozerala, ako počet nakazených na Slovensku rastie. Z domu som nevychádzala. Dodržiavala som karanténu. Všetky obchody boli zatvorené okrem drogérií, lekární a potravín. Počet nakazených sa vyšplhal na číslo sto.

Ale jeden deň som musela karanténu porušiť. Musela som ísť do potravín. Ako som šla vedľa ľudí, videla som v nich potenciálne hrozby. Prenášačov vírusu. Držala som sa od všetkých čo najďalej. Bála som sa. Pred potravinami som čakala dvadsať minút v rade, kým som sa dostala dovnútra. Vedúca predavačka stála pred potravinami a ľudí dovnútra púšťala po piatich naraz. Bez ochrany tváre bol vstup do potravín zakázaný. Keď som vstúpila do potravín, pri dverách na stolíku bolo položené dezinfekčné mydlo, ktoré bolo pred vstupom nutné použiť. V pot- ravinách som sa mohla zdržať len päť minút. Z rodiny môže chodiť do obchodu len jeden člen. Najrizikovejší boli starí ľudia. Vďaka oslabenej imunite. Od deviatej hodiny do dvanástej hodiny môžu výlučne len osoby nad šesťdesiat päť rokov. Ministerstvo zdravotníctva prijalo opatrenia na zatvorenie hraníc a pokutu ľuďom, ktorí chodili po ulici bez ochrany tváre.

Ľudí nakazených stále pribúda, už týždeň som v karanténe. Pozrela som už asi všetky seriály, čo som poznala. Už mi tá karanténa začína vadiť. Profesorky posielajú úlohy, ktoré musíme vypracovať. Aspoň nezabudneme veci, ktoré už vieme. Mám pocit, že som už asi celý dom aj trikrát upratala. Som veľmi zvedavá, kam sa táto situácia vyvinie. Na Slovensku za necelý mesiac stúpol počet nakazených na tristošesťdesiat ľudí. Situácia sa vo svete stále zhoršuje. Obchody ľudia vypredávajú. Robia si zásoby. Boja sa, že štát vyhlási úplné zatvorenie obchodov a úplnú karanténu. Neviem, čo budeme robiť potom. Ešte sa naučíme znova si robiť chleba sami doma ako naše babky.

Neviem, ako ďalej táto situácia bude pokračovať. Ale dúfam, že o chvíľu budeme žiť normálny život ako predtým. Ani sme si neuvedomovali, aké vzácne nám bolo chodiť normálne do školy, do práce alebo len tak na prechádzku. Zahalili sme si tváre a musíme si otvoriť srdcia. Celú situáciu musí každý z nás brať vážne, byť disciplinovaný a nepozerať iba na seba, ale aj na všetkých okolo. A zrazu nám nikomu nechýba nové oblečenie, značkové kabelky, nezmyselné prejedanie sa, drahé dary a kozmetické procedúry. Tvár máme zahalenú rúškom, ale dušu plnú obáv a srdce plné lásky k blížnym.