Detektívka Wilma Sagmalová

Wilma Sagmalová

Wilma je veľmi všímavá a bystrá detektívka, ale zároveň je aj veľká neporiadnica. Za volantom je svižná a pozorná.

Jej obľúbenou pochúťkou sú palacinky s horčicou alebo kečupom. K jej úchylkám patrí aj nevídané hobby. Konkrétne sú to Rallye preteky, ktorých sa Wilma zúčastňuje každú sezónu.

Kapitola 1 10. 4. 1998

„Dnes pôjdem kradnúť,“ povedal si miestny bezdomovec Scott Frei. Bolo sychravé počasie a sem tam aj popŕchalo. Scott mal dnes narodeniny a chcel sa obdariť dobrým jedlom a hlavne alkoholom. Už dlhšiu dobu mal vyhliadnutú chatu, ktorá bola navštevovaná iba cez víkendy. V ten deň chata zívala samotou. Okolo nej rástol vysoký trávnik až po kolená. Scott mal v pláne sa tam najesť, kvalitne opiť a prípadne si aj zakúriť. Bolo 10 hodín večer a Scott nabral odvahu vydať sa kradnúť. Zobral si ruksak a po ceste si zapálil cigaretu. Keď sa ku chate priblížil, dôkladne si obzrel okolie, aby ho náhodou niekto pri vlámačke nevyrušil. Vo vysokom trávniku začul šramot. Okamžite sa vystrel a skryl sa za šípkový krík, ktorý bol hneď vedľa vychodenej cestičky. Šušťanie suchého trávnika bolo čoraz intenzívnejšie a postupne sa ku Scottovi približovalo. Šum bol hneď pri kríku, za ktorým sa Scott skrýval. Šramot sa náhle zrýchlil a ku Scottovi pribehol túlavý pes, ktorý sa asi stratil miestnym farmárom. Scottovi odľahlo a psa jemne pohladkal po hlave. Keď sa upokoji,l prišiel ku dverám a z ruksaku vytiahol hrdzavé páčidlo, ktorým dvere bez problémov vylomil. V chatke bolo chladno a ponuro. Všade tma. V krbe bolo naložené čerstvé drevo. Jediným zdrojom svetla, ktorý Scott mal, bol jeho zapaľovač. Zahliadol zapínač svetla, ktorý nefungoval. Na stolíku našiel zbytky jedla a balík cigariet. Odhrzzol si zo suchého chleba a šiel zakúriť. Po jedle ho prepadla obrovská chuť na víno. V rohu miestnosti boli dvere do pivnice, kde zvyčajne bývajú sudy s kvalitným vínom. Vstal a vybral sa otvoriť dvere. Dvere zavŕzgali a z podzemia vybehli desiatky potkanov. Scott sa strhol a šuchol sa ku stene. Bolo by nepríjemné, keby ho jedna z tých potvor pohrýzla do nohy. Také poranenie môže viesť k vážnej infekcii. Keď sa situácia upokojila, Scott vkročil do dverí a hlinenými schodmi sa vybral dolu. Vtom zbadal pár bagandží. Najprv sa potešil, že bude mať novú obuv, no keď pristúpil o schod nižšie, zbadal aj ľudské členky. „Haló? Počujete ma?“ V pivnici zostalo hrobové ticho. Bolo počuť iba prievan, ktorý prefukoval pod dverami. Scott vydesene lapal po dychu a pomaly sa približoval k telu. Chrbát bol celý od krvi a bola na ňom hromada bodných rán. Scott vydesene vybehol po schodoch a z chaty rýchlo utiekol. Tak rýchlo nebežal už dlhé roky. Vo verejnom telefóne vytočil 112 a všetko dôkladne vysvetlil.

Kapitola 2 Čerstvá stopa

Na vydláždenú podlahu sprchy dopadali kvapky horúcej vody a zvrchu sa vynárala hustá para. Vtom vedľa umývadla zazvonil telefón. Wilma vykročila zo sprchy a rýchlo pribehla k telefónu. „Haló?!“ Zodvihla naštvaným tónom. Nemá rada, keď jej niekto volá takto neskoro večer. V telefóne sa ozval hlas Wilminej pomocníčky a zároveň dobrej kamarátky Aleny.

„Ahoj, Wilma, prepáč, že ti volám tak neskoro, ale máme tu nový prípad.“ „Za dvadsať minút som v kancelárii.“ Wilma bola oblečená za necelých 5 minút. Naštartovala auto a vyrazila do centra mesta ku svojej kancelárii. Keď vošla do kancelárie, Alena už sedela nad spismi ohľadom

vraždy v chate. Wilma nemala čas zaneprázdňovať sa spismi, rozhodla sa navštíviť miesto činu. V ten deň bolo dosť blatisto, tak si radšej požičala policajný Land Rover. Bolo by nepríjemné zapadnúť v blate. Po ceste šla rýchlou jazdou. Pochopiteľne tam chcela byť prvá, aby si mohla miesto obhliadnuť dopodrobna bez policajných pásov a hlavne bez otravných novinárov. V okolí chaty nikto nebol. Auto zastavila hneď pred vchodovými dverami, aby si nezablatila nové tenisky. Dvere zavŕzgali a Wilma vkročila do chaty. Na zemi boli ešte čerstvé stopy od zablatených topánok bezdomovca. Hneď mala namierené do pivnice, kde sa údajne nachádza mŕtve telo obete. V rohu zbadala dobodané telo muža ležiace v kaluži krvi. Wilme prešiel mráz po chrbte a pomaly sa jej dvíhal žalúdok. Mobilom si nafotila zopár fotiek a stihla zmiznúť ešte predtým, ako sa tam natlačila hromada otravných novinárov a ospalých policajtov, ktorým sa

o takomto čase chce iba vysedávať pri kávičke a debatovať o dnešnej mládeži.

Kapitola 3 Zisk podozrivých

Na druhý deň sa na stanici nerozprávalo o ničom inom, ako o prípade, ktorý sa udial na chatke. Obeťou bol muž, meno - Daniel, vek - 44 rokov, stredná postava nezadaný. Po skončení porady sa Wilma vybrala navštíviť Danielových susedov. Autom zaparkovala pred chatkou hneď vedľa. Privítal ju hlasný štekot psov a po zazvonení z dvier vykročil mladý chlapík. Mal na sebe roztrhané rifle, tielko a na krku mu visela strieborná retiazka. V jeho tvári bolo vidno strach, ba dokonca zľaknutie. Akonáhle otvoril dvere, Wilma mu ukázala policajný preukaz a žiadala o vstup do jeho domu. Sedliak nemal na výber a Wilmu do domu pustil. V dome bol smrad a v miestnostiach prevládal obrovský neporiadok. Za domom bola drevená terasa s výhľadom na záhradku. Na plote vysedávala mačka a sem tam okolo preletela skupina holubov. Wilma si vypýtala doklady sedliaka. Volal sa Štefan Peleha. Mal 27 rokov a bol nezadaný. Sadli si na terasu a Wilma nadhodila tému o včerajšej vražde. Štefan bol prekvapený, no tvrdil, že o ničom nevie. Počas diskutovania si na jeho nohe všimla jednu tržnú ranu a hromadu odrenín. Ruky boli žilnaté a vychudnuté. Bolo vidno, že tento muž má vážny problém s finančnými prostriedkami. Jeho otec mu zanechal hromadu dlhov, ktoré musí Štefan každý mesiac splácať. Dlhy sú na jeho dom. Keďže jeho sused mal oveľa väčšie bohatstvo, Wilme to začalo byť podozrivé. Štefana odviedla na policajnú stanicu. Zatiaľ však neboli nájdené na mieste činu žiadne stopy.

Kapitola 4 Zlodejovi v pätách

Štefan prespal na policajnej stanici. Samozrejme toho veľa nenaspal, keďže vedel, že má v pätách policajtov a je aj podozrivý z vraždy svojho suseda. No nemal sa tam až tak zle. Ráno dokonca dostal kávu z automatu a malý zákusok. Čakalo ho vypočúvanie. Bol nervózny a v hlave si premietal všetky výhovorky, ktoré mu pomôžu sa z toho vyvliecť. Vypočúvanie trvalo celých 5 hodín. Po vyčerpávajúcom dni sa Wilme podarilo rozlúštiť záhadu vraždy a prinútiť obvineného k priznaniu. Zistilo sa, že sa Štefan vlúpal do domu, no netušil, že tam bude aj jeho sused Daniel, keďže on tam chodil prespávať len cez víkendy. Štefan suseda nešťastnou náhodou zobudil. V potýčke mu nezostávalo nič iné, ako ho zabiť. Vo vrecku mal kuchynský nôž, ktorý mu zabodol niekoľkokrát do chrbta na rôznych miestach. Mŕtvolu potom odtiahol a uložil na dno tmavej pivnice. Nebyť bezdomovca, ktorý šiel na mesto činu za rovnakým účelom – teda kradnúť, možno by sa telo nebolo nikdy našlo a táto vražda by ostala

neobjasnená. Jeden zlodej týmto pomohol usvedčiť a potrestať toho druhého. Na súde sa Štefan ku všetkému priznal. Vraždu neplánoval, no napriek tomu ju vykonal. Potreboval peniaze a chcel ich získať takýmto spôsobom. Pritom však prišiel o život jeden človek a on sám bol odsúdený na 23 rokov väzenia.

Záver

Po 19 rokoch...

Štefana pustili z väzenia o 4 roky skôr za jeho dobré správanie. Po návrate domov si našiel krásnu manželku, s ktorou spoločne splatili všetky dlhy. Vychovali jednu dcéru, ktorá študuje na vysokej škole v USA.