Príhovor k odchodu zamestnanca školy do dôchodku

Príhovor k odchodu zamestnanca školy do dôchodku

Vážené kolegyne a kolegovia!

Viacero životných rozhodnutí je ťažkých, niektoré ovplyvní zdravie, niektoré iné závažné okolnosti. Dnes sa chcem rozlúčiť s Jurajom, ktorý sa rozhodol odísť do dôchodku (...a pritom ešte udrží kriedu). Nie, nechcem to zjednodušovať, chcem len uvoľniť atmosféru, lebo je naozaj ťažké lúčiť sa s kolegom, s ktorým sme prežili viac rokov.

Milý Juraj!

Pripadá mi, že to bolo len prednedávnom, čo som mal príhovor k Tvojej päťdesiatke: „Na našej škole si si odkrútili už nejaký ten rôčik, a odchoval desiatky žiakov. So svojim osobitným fluidom a životným nadhľadom si sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej školy“.

Myslím, že platí skoro celá táto veta. Trúfol by som urobiť len číselnú korektúru a zmenil to, že si pedagogicky pôsobil na stovky žiakov.

Svoj život zasvätil edukácii: ako vychovávateľ, učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ, výchovný poradca. V školských službách pôsobil od roku 1970. Väčšinu svojho života zasvätil deťom, ktoré okrem výchovy a vzdelávania potrebujú porozumenie. Okrem našej školy pôsobil na OU Hutných stavieb a na ZŠ Steinerová. Rok po založení našej školy si prišiel rozšíriť jej rady učiteľov. Keď to jednoducho zrátam, môžem povedať, že polovicu svojho života pôsobil práve tu.

Je to naozaj neopísateľný pocit keď človek vie, že v živote urobil niečo čo tu ostane aj keď už nebude fyzicky prítomný na svojom pôsobisku. V každej životnej etape sa začína niečo nové a konči to staré. Teraz však končí ďalšiu životnú etapu, kedy sa s nami musí rozlúčiť a ukončiť tak svoje úsilie, ktoré vynakladal tejto škole. Môže byť šťastný ale zároveň smutný, lebo všetka tá ťarcha a zodpovednosť budú zrazu preč. Naozaj nie je ľahké vzdať sa práce, na ktorej sme závislí a je našou súčasťou nielen v pracovných hodinách ale prenáša sa aj do súkromného života.

Práca môže byť unavujúca ale môže byť aj zábavná keď si k nej nájdeme vzťah. Preto je veľmi dôležitý výber povolania aby nás nenudilo a neubíjalo.

Často musíme podstúpiť činnosti, v ktorých nevidíme výsledný efekt a často pochybujeme o ich. Preto je dôležité hľadať riešenia aby nás daná práca nejako motivovala. Treba však dbať aj na to aby sa pre nás nestala iba rutinnou.

Chcem Ti vysloviť vďaku, že si trpezlivo a oddane hľadal cestu ku každému žiakovi nielen ako učiteľ, ale aj ako výchovný poradca, i napriek tomu, že mnohokrát to nebolo najľahšie. Pomáhal si budovať túto školu od jej začiatkov. Obetoval si jej aj svoj voľný čas i zdravie na to, aby v budúcnosti z našich žiakov niečo bolo. Aj keď život občas priniesol neúspech, nestratil si vôľu a chuť bez zaváhania vkladať svoje majstrovstvo a porozumenie žiakom a investovať svoj um do detských duší. Aj keď odchádzaš do dôchodku, maj na pamäti múdru myšlienku Mikuláša Koperníka: „Nikto nezostarne preto, lebo dosiahne istý vek, človek sa stáva starým v tom okamihu, keď stratí svoje ideály“.

Juraj, v mene celého kolektívu Ti chcem zaželať veľa životnej pohody a hlavne, aby si sa v zdraví dožil toho, že pôjdeš so svojim vnukom na „pivko“.