„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“ M.Válek

„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“ M.Válek

Ľudia dlhé roky hľadajú priateľov, lásku. Niekoho, komu sa môže doslova vyplakať na ramene. Niektorí ľudia utekajú od svojich rodín.

Predstavte si deti, mládež vyrastajúcu v detských domovoch. Majú vlastne niečo? Zamysleli ste sa niekedy nad tým?

Existujú matky, ktoré bijú svoje deti, pijú alkohol a nezaujímajú sa o svoje ratolesti, ale sú aj otcovia, ktorí svoje ženy bijú pred očami svojich deti. Čo z takého dieťaťa môže vyrásť? Tá žena potrebuje oporu v niekom, koho dobre pozná. To isté platí u dieťaťa, potrebuje taktiež rodinu a lásku. V detských domovoch si môžu vytvoriť vzťah s personálom, vidia v nich rodičov, ktorí z nich vychovali dobrých ľudí. Každodenne im s niečím pomáhajú, učia ich slušnému správaniu.

V každom živote sa premelie veľa ľudí. Prídu, odídu a stále dookola. Niektoré vzťahy pretrvávajú mnohé roky. Päť, desať, pätnásť rokov... Môže nastať situácia, keď ujsť z reality, bude skvelý nápad. V tej chvíli nikdy nezostaneme sami, vždy sa niekto ochotný nájde. Či už váš priateľ, súrodenec, rodič. Nikdy nezostanete sami. Treba si tých ľudí vážiť.

Domov nie je súčet predmetov medzi štyrmi stenami. Domov tvorí rodina. Domov. Tak krátke, ale tak dôležité a významné slovo. D ako dôvera. Však rodina si má dôverovať! V ako viera. Viera v to, že sa budem mať vždy kam vrátiť . V živote človeka sú aj dobré situácie, spomienky, ale taktiež zlé. Čo si myslíte vy, čo je domov? Domov sa dá prirovnať aj ku hniezdu, pretože človek si domov chráni zubami - nechtami.

Človek sa musí vyrozprávať, vyplakať, aby sa cítil nakoniec lepšie.