Dobrá spoločnosť a mnoho povinností bývajú tým najlepším liekom na bolesť duše

Dobrá spoločnosť a mnoho povinností bývajú tým najlepším liekom na bolesť duše

Táto téma je podľa mňa momentálne obzvlášť dôležitá a je potrebné, aby sme sa nad ňou zamysleli. Náš svet sa mení na nepoznanie a veci, ktoré sú pre nás dôležité sa vytrácajú. Čo ak je však pre našu spokojnosť dôležitá taká vec, ako je spoločnosť či povinnosti?. Bežný deň už nie je taký, ako sme ho poznali. Do našich životov vstúpilo pandemické ochorenie, ktoré ovplyvnilo každého z nás. Všetci sme boli zvyknutí na bežné aktivity, alebo len na obyčajnú prechádzku a brali sme to ako samozrejmosť, no dnes to pre nás znamená niečo vzácne.

Život vôkol nás prestal fungovať, naše životy ovplyvňujú rôzne obmedzenia. Miesta, na ktoré sme si chodievali oddýchnuť a vypustiť svoje negatívne emócie sú zavreté alebo nedostupné. Ľudí, s ktorými sme sa radi stretávali a trávili svoj voľný čas, rozprávali sa, smiali a privádzali si tak príjemné pocity z kontaktu s človekom sme už možno mesiace ani nevideli.

Tam, kde sme si ešte pred rokom mohli zrelaxovať našu myseľ, uvoľniť napätie v nás alebo sa zabaviť a dopriať tak našej duši radosť, tam je dnes ticho a ani na kúsku niet živej bytosti. Všetko, čo sme mali radi a kde sme mali možnosť liečiť svoju dušu a telo nám teraz chýba. Dokonca aj naše povinnosti či práca už nie sú samozrejmosťou. Aj tu zažívame medziľudský kontakt, komunikáciu, riešime rôzne problémy, ktoré nám umožňujú rozmýšľať, a tak si dopĺňať pocity našej zmysluplnosti, dôležitosti a potrebnosti. Chýbajú nám pocity úspechu, ale aj pocity radosti, zábavy, smiechu, priateľstva či dokonca lásky, ktoré sme mali tiež možnosť cítiť na miestach, ako je škola či práca. Režim, a teda spôsob, akým sme trávili a mali naplánovaný náš deň nás neustále udržiaval v pohybe, harmónii a pri živote.

Behom niekoľkých mesiacov sa už však tieto veci vytratili a naša duša, myseľ aj telo sa zastavili. Možno sa môže zdať, že sa až utápajú v stereotype každého dňa, či v samote, ktorú kvôli tejto situácii zažívame. Sme skľúčení a zamknutí vo vlastných príbytkoch a žiadostivo túžime po návrate tak banálnych vecí, ako je stretnutie s kamarátkou či voľné dýchanie na čerstvom vzduchu v lete na kúpalisku. Predstava, že budeme opäť počuť detský krik a hlas hromady ľudí na námestí pri fontáne mi privádza pocity radosti a voľnosti. Nepríde vám to až neskutočné?

Až teraz máme možnosť uvedomiť si, ako sme tieto jednoduché a pritom tak dôležité veci nikdy nebrali vážne. Sama príroda nám dala na vlastnej koži možnosť pocítiť to, čo je pre nás skutočne dôležité. Možno sme si v začiatkoch hovorili, že nám oddych od obchodov, rôznych stretnutí, práce, povinností a nekonečného zhonu pomôže na chvíľu sa zastaviť, no teraz mám pocit, že stojíme už príliš dlho a naše duše naopak trpia. Všetci dnes hľadajú liek na to, aby toto ochorenie zmizlo, no taktiež zabúdajú, že tak veľmi potrebujeme aj ten pre našu dušu. Veď nie je práve návrat späť do spoločnosti a k povinnostiam tým najlepším liekom?