Nájdu sa aj dnes medzi nami Ťapákovci? (Diskusný príspevok)

Nájdu sa aj dnes medzi nami Ťapákovci? (Diskusný príspevok)

Vážený učiteľský zbor, milé spolužiačky, milí spolužiaci!

Dovoľte mi, aby som reagovala na prednášku, ktorú sme si vypočuli na hodine psychológie. Hlavnou témou dnešného stretnutia je ľudská lenivosť. Výklad pani učiteľky Konečnej ma veľmi zaujal, preto by som sa aj ja rada zapojila do diskusie a vyslovila pár postrehov či zaujímavostí o ničnerobení.

Ako sme už počuli, lenivosť je nečinnosť v duchovnej, pracovnej alebo inej oblasti. Prototypom uvedenej slabosti je rodina Ťapákovcov, ktorých nám predstavila slovenská realistická spisovateľka, Božena Slančíková Timrava, v rovnomennej poviedke Ťapákovci. Ale žijeme v 21. storočí, nie v dobe autorky, preto sa pokúsim odpovedať na otázku, či

„ťapákovčina“ prežila, či už nie je len spomienkou na minulosť...

Súhlasím s tým, že aj dnes sa ľudia radi „ulievajú“ a my študenti nie sme výnimkou. Neschopnosť upratať si izbu, pokosiť trávnik či pomôcť mame v kuchyni nazývame bežnou záhaľčivosťou, s ktorou sa denne stretávame doma, v škole, práci... Za jej základ považujú psychológovia nedostatok motivácie. Odporúča sa jednoduchý recept. Keď sa „leňochovi“ opäť nič nechce, mal by si položiť otázku: Z akého dôvodu musím pracovať? A potom sa ukáže, že lenivosť je len obyčajné podvedomé vzoprenie sa.

Napríklad, dieťa otravuje čítať noty a hrať na klavíri, pretože sa mu viac páči futbal. Nemá chuť dobrovoľne robiť to, čo mu je nepríjemné a čo považuje za nepotrebné. Niekto teda  nevie odmietnuť aktivitu, ktorá mu „nevonia“, iný kľučkuje, až ho napokon podozrievajú        z lenivosti. Takýto „leňoch“ však intenzívne pracuje na tom, ako sa vyhnúť povinnostiam. Vymýšľa najkomplikovanejšie cesty, ako uniknúť klavíru, i keď podvedomie mu našepkáva, že zajtra bude potrebné vymyslieť inú výhovorku. Reaguje tak len preto, aby nemusel robiť  to, čo sa mu nepáči.

Vedecké fakty čoraz viac poukazujú na to, že telesná lenivosť je nezdravou závislosťou      a môže sa prejaviť naozaj ako choroba, a to z rôznych príčiny. Podľa môjho názoru sa navonok správame ako leňosi, ale v podstate ide o príznaky choroby. Nemali by sme však  toto tvrdenie používať ako argument pri konflikte s rodičmi, pretože by sme neuspeli. Odporúčanie zaradiť lenivosť do pripravovanej klasifikácie duševných porúch podporuje už niekoľko odborných prác.  Podľa štúdie psychologičky Ivany Jurkovičovej z roku 2005 je    na Slovensku 70 percent ľudí s nedostatočnou telesnou aktivitou. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že telesná lenivosť zvyšuje riziko srdcových chorôb, cukrovky, rakoviny hrubého čreva a prsníka. Na jej následky umrie ročne vo svete okolo troch miliónov ľudí, a preto by sme sa jej mali čo najskôr zbaviť.

Je tiež možné, že lenivosť poukazuje na niečo, čo nás baví a ukazuje nám cestu k tomu, čomu by sme sa mohli venovať. Nemusí to byť upratovanie, no tak isto nie je správne celý deň pozerať telenovely či seriály. Môžeme vyraziť do prírody, zašportovať si, prečítať peknú knižku...

Jedno nemecké príslovie hovorí: „Týždeň pracujúceho človeka má sedem dní, týždeň leňocha sedemkrát zajtra.“ Pozrime sa na lenivosť aj z iného uhla pohľadu. Tajomstvo múdrych ľudí spočíva práve v lenivosti. Namiesto toho, aby išli po vyšliapaných chodníčkoch, rozhodli sa radšej vytvoriť alebo nájsť skratku a objavili niečo nové. Dalo by sa dokonca povedať, že lenivosť je hnacou silou rozvoja. Ak sa ľudia chceli premiestniť z miesta na miesto, mohli to urobiť hneď, ale niekto povedal, že už toho má dosť a vynašiel koleso...

Myslím si, že sme dospeli k tomu, že lenivosť ako taká je zakorenená v človeku. To znamená, že nevymrela, prežila aj do veku počítačov či sociálnych sietí. Dokonca som presvedčená, že ju nemôžeme jednoznačne odsúdiť, pretože má svoje za aj proti. Všetci si občas doprajeme trochu ničnerobenia, ale netreba to preháňať.

Verím, že ste si zobrali z môjho príspevku pár pozitívnych postrehov. Treba oceniť výnimočnú snahu tých, ktorí jej nepodľahli, alebo aspoň nepodliehajú tak často.

Chcela by som poďakovať za slovo pani učiteľke a za pozornosť všetkým vám zúčastneným. Dúfam, že so spomínaným neduhom budete úspešnej bojovať