Najväčšia hodnota môjho života

Najväčšia hodnota môjho života 

Asi minulý rok sme si na hodine ekológie hovorili, že púpava lekárska potrebuje k svojmu životu a ku všetkým procesom splniť viac ako 77 faktorov a podmienok. A to je to len obyčajná púpava, čo potom človek? Čo potrebuje človek k tomu aby rozkvitol? Nie je možné presne povedať, kto čo potrebuje.

Prosím, nepochopte ma zle, ja nehovorím o živote fyzickom, ten je oproti tomu duševnému jednoduchší. Telo stačí nakŕmiť a je hotovo. No v prípade osobnosti je to o dosť zložitejšie. Povedzme, že osobnosť je rastlina. Potom naša duša sú korene, naše svedomie je stonkou a naša myseľ sú listy. To je podstatné si zapamätať. Osobitne nič z toho nemá význam, no spolu sú vzácnejším ako človek sám, no nie vzácnejším ako ľudstvo.

Duša, korene človeka, korene osobnosti. Na začiatku sme dostali korienok, niekto väčší, iný menší, no každý ho dostal aj so svojím kúskom zeme, z ktorej čerpáte živiny, absorbujete všetko, dobré i zlé a je na vás čo si ďalej vyberiete. Tí čo si vybrali to dobré, rastú ďalej, vyvíjajú sa k nebesiam a ich cieľom je slnko. No samozrejme sú tu takí, čo si nevybrali to dobré, ale naopak, tí sa plazia, nikdy im nevyrastie stonka a tak nosom ryjú v zemi, sú veľmi nebezpečný, lebo radi dusia slabé rastlinky, malé korienky si pripútajú k sebe bez možnosti úniku.

Tím ktorým sa teda podarilo vyklíčiť, pletú sa do cesty ďalšie možnosti ako skončiť v zemi. Najväčším problémom súčasnosti je asi zaslepenie osobným slnkom, alebo vedľajšou rastlinkou, pretože jej stonka je hrubšia a listy väčšie. Na obidva prípady však existuje jednoduchý liek čo sa

slnka týka, tak si treba zapamätať, že slnka sa nikdy nedotknete, a ak sa k nemu priblížite, zhoríte, alebo v lepšom prípade len uschnete, kde ešte stále vďaka koreňu môžete vstať. Nie je hanbou vstať, ale ostať ležať. No a susedná rastlina....tu nastáva problém, a to hlavne pochopiť, že vy ste originálom. Nehovorím, že nie je dobré mať vzory, to nie, je dobré mať niečo pred sebou, ja napríklad chcem mať také hlboké korene ako môj brat a tak širokú korunu ako moja sestra, no to neznamená, že chcem byť zlepeninou ich dvoch, to určite nie. Ja totiž viem, že len ja sám si určím pokiaľ budem rásť, nikto iný mi to nemôže prikázať.

Nakoniec by som chcel upozorniť na dva fenomény dnešnej doby. - Vyrubovanie duševných lesov. Už je problém nájsť pohromade viac jedincov vyvinutých a stále sa vyvíjajúcich, vývin duševný prestal byť v móde. Na to nadväzuje problém s „črepníkmi“, ktorý ten prechádzajúci ovplyvňuje. Veľa ľudí v posledných rokoch, sadí svoj život do črepníkov. život je to síce pohodlnejší, no ich zdanlivý vývin je ovplyvnený, jedincami bez črepníka. Chcem veriť, že vlhkosť našej zeme a plnosť nášho koreňa, nebudú slnkom nášho života a cieľom nášho vývinu.