Najväčšia hodnota Eleninho života

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: zuzzka (17)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 568 slov
Počet zobrazení: 508
Tlačení: 39
Uložení: 45

Najväčšia hodnota Eleninho života

Ráno sa mi vždy vstáva ťažko, pomyslela som si, keď som sa ospalá štverala z postele. Pomaly som sa dopravila do kúpeľne, aby som zo seba spravila akého - takého človeka. Pozrela som sa do zrkadla a úplne som sa zhrozila. Svoje tmavé, po pás dlhé vlasy som mala v akomsi čudesnom hniezde. Vzdychla som si: ,,No, kamarátka moja, nedá sa nič robiť.“ Zobrala som si hrebeň a žehličku na vlasy a o pár minút nebolo po hniezde ani stopy. Nechala som si ich však rozpustené, lebo po tom boji sa mi s nimi už nič nechcelo robiť . Umyla som si zuby a pomaly sa vrátila do izby. Otvorila som skriňu a obliekla si prvé, čo mi prišlo pod ruky.

Prešla som do kuchyne a keďže bola nedeľa, všetci boli doma. ,,Dobré ráno!“ pozdravila som sa a sadla som si za kuchynský stôl. Mamina predo mňa položila tanier s raňajkami. S chuťou som zahryzla do obloženého chlebíka. ,,Ideš dnes do toho kina?“ spýtala sa ma. ,,Nie, lebo som sa pohádala s Mišou.“ Ľahostajne som povedala. ,,A prečo ste sa pohádali?“ spýtala sa ma znova. ,,Lebo sa na mňa vykašľala kvôli Markovi. Veď vieš, ako sme sa dva mesiaca dopredu tešili na to otváranie novej koncertnej sály. Nechala ma dve hodiny stáť pred budovou a zavolala mi až večer, že vraj ju to veľmi mrzí. Ha, to jej neverím!“ vyliala som si srdce. ,,A čo ak na to mala nejaký dôvod?“ obraňovala ju mama. ,,Tak to ťažko! Ja som v jej hlase vycítila, že ju to nemrzí,“ húdla som si svoje.

Mamina to teda nechala tak a už to viac nespomenula. Miša sa mi celý deň snažila dovolať, no ja som jej nezdvíhala. Celý deň som zabíjala čas čítaním knihy a mobil asi po piatich hodinách prestal zvoniť. Myslela som si, že ju to omrzelo. No asi o šiestej večer mi mobil opäť zazvonil. Pomyslela som si, že sa len pozriem, kto volá a ako je to ona, nezdvihnem.

No keď som sa pozrela na displej, blikalo tam telefónne číslo jej mamy. Rozhodla som sa, že radšej zdvihnem. Čakala som, že sa ozve Miša, no bola to predsa len jej mama. Myslela som si, že mi bude vyčítať, že nezdvíham jej dcére mobil, no keď sa ozvala, vycítila som, že plače. Zarazila som sa. ,,Eli, Miša je... ona je... je mŕtva. Zrazilo ju auto,“ vytisla so seba. Mobil mi vypadol z ruky. Čože? Nie, nie, NIE! To nemôže byť pravda. To musí byť nejaký hlúpy žart za to, že som jej nebrala mobil., keď v tom som počula ako niekto kričí. Bolo to z mobilu: ,,Eli! Eli!“ Rýchlo som ho zodvihla zo zeme. ,,Áno?“ vyjachtala som. ,,Hovorím ti pravdu. Stalo sa to keď... keď išla za tebou, aby sa ti ospravedlnila a vysvetlila ti ten včerajšok,.“ vzlykala. Cítila som, ako sa mi zrútil celý svet, slzy sa mi rútili dolu tvárou.

Odvtedy som sa na seba nedokázala ani pozrieť. Znenávidela som sa, lebo som zapríčinila smrť najlepšej kamarátky. Neskôr som sa dozvedela, že išla za Marekom, lebo mu zomrela stará mama a potreboval pomoc. No ja som kvôli svojej tvrdohlavosti, že ma zradila, prišla o jedno z toho najcennejšieho zo svojho života...

Ale to, čo je pre nás najcennejšie, často zistíme až vtedy, keď to stratíme. Ja som si uvedomila, že najväčšie hodnoty môjho života sú rodina, priatelia, láska a zdravie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu