Najdôležitejšia hodnota môjho života (Úvaha)

Najdôležitejšia hodnota môjho života (Úvaha)

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo je pre vás najdôležitejšia hodnota? Určite väčšina z vás áno. Ak niekto ešte doteraz nevie, čo ho v živote naplní či povzbudí, je práve ten čas zamyslieť sa nad tým.

Je veľa ľudí, ktorí považujú za svoju najvyššiu hodnotu peniaze alebo iné materiálne veci. Myslíte si, že je to správne?

Žiadna materiálna vec nám nedá to, po čom túži naše srdce. Tí, ktorí majú veľa peňazí vo svojom živote, sú síce „šťastní“, však čo potom, keď sa peniaze pominú? Mnoho bohatých ľudí, ktorí ochudobnejú, stráca zmysel života. Doteraz žili hlavne pre peniaze, a keď ich stratili, odrazu boli stratení oni sami, lebo bez peňazí si už ani nevedia predstaviť svoj život

Stačí spomenúť známu literárnu postavu, Molierovho Harpagona z divadelnej hry Lakomec, ktorý by bol schopný dať popraviť vlastné deti a zabiť sa aj sám, ak nenájde svojich jediných „priateľov“, svoje milované peniaze, ktoré sú jediným zmyslom jeho života a jeho jedinou láskou.

Akákoľvek materiálna vec je len chvíľkovou radosťou pre človeka, ale nemôže byť skutočným zmyslom života. Ak zmyslom života človeka nie je jeho rodina a priatelia, je taký človek veľmi nešťastný, aj keď si to nechce priznať. Skutočným zmyslom života je úprimné priateľstvo, lebo skutočný priateľ nás nikdy nesklame a stojí pri nás i vtedy, keď ostatní „priatelia“ pri nás ostať nedokázali.

Skutočným zmyslom života je rodina, domov, miesto, kam sa múžeme vždy vrátiť, kde sú ruky, ktoré pohladia a utrú slzy, miesto, kam vedú všetky cesty, po ktorých v živote kráčame.

Skutočným zmyslom života je láska, najkraší a najcennejší dar, ktorý môžeme dostať i rozdávať a bez neho život skutočne zmysel nemá, lebo je len kráčaním v tmavom tuneli beznádeje.

Stanoviť skutočne najdôležitejšie hodnoty života určite nie je ľahké a je to u každého človeka iné. Rodina – pre mňa to najdôležitejšie pevné zázemie, bez ktorého si život ani neviem predstaviť, hoci nie je úplná.

No koľko mojich rovesníkov takéto šťastie nemá. Namiesto tepla rodinného krbu a miesta pokoja a lásky sú to chvíle prežívané v strachu a obavách, kedy príde otec z krčmy a rodina bude musieť utekať do nočných ulíc, aby sa vyhli jeho agresivite. Iní namiesto materinského pohladenie poznajú len krik, nadávky, trestanie, ba i výčitky, čo všetko mohlo byť, keby neboli oni. Žiaľ, ani takéto „rodiny“ nie sú výnimkou.

Priateľstvo – moji priatelia sú pre mňa skutočnou oporou. Pri nich môžem byť sama sebou, nemusím sa pretvarovať, lebo viem, že ma majú radi a nikdy ma nebudú súdiť. Ale koľko je falo šných

„priateľov“, ktorí zneužijú vašu dôveru, vašu úprimnosť, vaše priateľstvo. Ako veľmi musí bolieť takéto sklamanie?

Láska – verím, že na mňa ešte len čaká, tá veľká, životná láska, o ktorej sníva každé dievča. Láska na celý život. No keď sa obzrieme okolo seba, vidíme, ako z mnohých úžasných lások ostali len rozbité črepy a boľavé srdcia. No nechcieť sa zaľúbiť z obavy pred sklamaním tiež nie je tým správnym rozhodnutím.

Je pravdou, že niekedy nám ublížia aj naši blízki, ľudia, ktorých máme radi a ktorým dôverujeme, ale ak si uvedomíme, že to nebolo zámerne a ak nás poprosia o odpustenie, mali by sme im dať šancu, lebo ani my nie sme dokonalí, aj my robíme chyby, aj my často ublížime iným, hoci možno aj nevedome.

Čo je teda skutočnou najdôležitejšou hodnotou v živote – mojom, tvojom, každého z nás? Je to človek – človek, ktorý je naším blízkym či naším priateľom. Človek, ktorý pomáha nám už len tým, že je a ktorému musíme pomôcť aj my, ak to bude potrebovať. A našu pomoc môže potrebovať aj niekto neznámy.