Zmysel života

Zmysel života

Môj život je krátky, aby som v ňom dokázal objaviť akúsi jeho hodnotu, akýsi zmysel, pre ktorý sa oplatí žiť. Avšak na túto otázku si nedokážu jednomyseľne zodpovedať ani najmúdrejší filozofovia sveta, a pre mňa je teda cťou priblížiť sa k nim aspoň tak, že budem riešiť túto záhadu. V každom období sa môj názor na najväčšiu hodnotu života mení, teraz som zúfalo zamilovaný, a aká je tá tajuplná hodnota? Dosiahnuť ukojenie mojej ľúbosti, môcť pobozkať stvorenie, ktoré milujem. Je to zmysel života? Je to jeho najväčšia hodnota, tá krásna hodnota, ktorú človek chce poznať? Nikdy, hoc ako úprimný v hĺbke duše som, nedokážem si odpovedať.

Keď som bol ešte dieťa, také neskazené čisté dieťa, veril som v čestnosť ľudí. Mojím najväčším snom bolo bojovať. Bojovať hrdinsky, postaviť sa nepriateľovi sťa rytier, uchopiť meč a hrdo padnúť v boji, položiť ten môj život, za život blízkych, viete, ten pocit, ten úchvatný pocit hrdinstva, keď vy umriete za niekoho, koho milujete. Teraz však viem, že by som to nedokázal, nestratil som odvahu, stratil som detskú naivitu, ktorá ma naplňovala takýmto rojčením. Táto krásna idea sa zaraz vytratila z mojej mysle, keď mi jeden múdry človek povedal krátky príbeh. Bol o dvoch priateľoch v časoch vojny, obaja boli poslaný do boja na rovnaký front, obaja bojovali po svojom boku. Jeden zachránil toho druhého, keď ho vlastným telom ochránil pred guľkou, Položil život za ten jeho, aby on naďalej žil a bolo priam jeho povinnosťou prežiť, on musel prežiť, však preňho jeho blízky umrel! Keď chlapec videl mŕtveho priateľa, v zúfalstve vzal zbraň a zabil sa.

Chápete to? Teda tá obrovská obeta bola márna, on musel žiť, avšak akoby si nevážil priateľovu obetu, zabil sa, zabil sa pod rúškom výhovorky, zabil sa zo zúfalstva. Priam ma striaslo, keď som si uvedomil, čo mi mudrc chcel povedať. Hrdinské myšlienky ma opustili. Stratil som teda detský a naivne chápaný zmysel života. V láske som našiel ďalší, úchvatný a rozkošný zmysel života, milovať dievča. Keď som tak dumal nad láskou, nad tým večným žriedlom inšpirácie, priam ma zamrazilo aké len rúhavé myšlienky ma ovládli. Boh vraví, že je láska. Ten istý Boh vraví, že je nekonečne milosrdný, prečo ma potom ľúbosť tak často bolí? Hádam Boh klame, hádam nie je bohom milosrdenstva, ale bohom mučiteľa? Či je láska démonom, a či anjelom?

Láska teda, je zmyslom môjho života, áno, ten ohnivý cit večne záhadný, taký krásny a zároveň taký hrozný. Najväčším tyranom, je tento ušľachtilý cit a pritom jediným spasiteľom sveta. Každý človek si raz uvedomí, že jedine láska nás zachráni, jedine tento cit tvorí v dušiach šťastie, jedine čistá, rýdza a ušľachtilá láska, je zmyslom života a najväčšou hodnotou, toho môjho.