Začiatok konca

Začiatok konca

Zrazu vybehol z kliniky. Pohľad mal nepríčetný, akoby videl ducha. Rozbehol sa. Ani sám nevedel kam. Chcel čo najrýchlejšie preč. Preč od reality. Niekam, kam by sa ukryl. No pred správou, ktorú sa práve dozvedel, už niet úniku.

Nevedel, čo s ním bude ďalej. Má predsa celý život pred sebou. Len pred pár dňami oslávil svoje osemnáste narodeniny. Jediné, na čo v tej chvíli myslel, bola tá prekliata noc, prekliata hodina, minúta... Okamih, ktorý navždy zmenil jeho život. Jeho spomienky boli neúplné, boli to len nejaké útržky, ktoré sa mu postupne vynárali v mysli. Ako každý piatok, aj v ten osudný šiel s kamarátmi von. V meste bol jeden skvelý klub, v ktorom alkohol tiekol potokmi, barman nevidel žiadny problém v predávaní alkoholu mladistvým.

Často sa tam pohybovali zvláštni ľudia, no on si ich nevšímal. Mal všetko, čo v tej chvíli potreboval. Svojich ,,kamarátov“. Ďalšia spomienka bola trochu hmlistá. Pamätal si, ako k nemu a jeho priateľom prišiel jeden z tých zvláštnych ľudí. Postupne všetci spozorneli a zadívali sa na jeho ruku. V dlani pevne zvieral injekčnú striekačku. Z ďalšieho vrecka vytiahol ihlu. Potom jednému z nich potichu povedal, že má pre nich niečo pripravené. Niečo, s čím prežijú chvíle, na ktoré nikdy nezabudnú. Stačí, ak pôjdu za ním. Postupne sa pozrel na každého z nich pohľadom, ktorý všetci pochopili. Nasledovali ho von. Kráčali niekoľko metrov za ním. Viedol ich tmavou uličkou. Zrazu zastavil. Otočil sa k ostatným. Pritom niečo hľadal. Zrazu sa usmial a z vrecka postupne vytiahol striekačku, ihlu a malú ampulku.

Zvyšok noci si pamätá už len ako nejasné útržky. Všetci stáli v kruhu a postupne si podávali injekčnú striekačku. Každí z nich si pomaly pichal ihlu priamo do žily. Až prišla k Nemu. V tej chvíli si uvedomil, že to, čo sa chystá práve urobiť, nie je správne. No nakoniec podľahol naliehaniu ľudí, o ktorých si myslel, že sú jeho priatelia. A to bol ten okamih, ktorý navždy zmenil jeho život. Točil sa s ním celý svet, až nakoniec padol na zem. Takto to bolo ešte pár dní. Napokon sa rozhodol ísť na kliniku. Na chvíle, počas ktorých čakal na výsledky testov, nikdy nezabudne. Myslel si, že sú to najhoršie chvíle v jeho živote. No tá najhoršia chvíľa ho ešte len čakala. Zrazu sa pred ním objavil lekár. So smútkom v hlase mu oznámil, že je nakazený vírusom HIV. Ihla, ktorú si pred pár dňami všetci tak bratsky požičiavali, bola infikovaná.

Oči mu postupne zaliali slzy. Bežal. Zrazu zastal. Ostal sám. Sám na brehu rieky. V hlave sa mu vírili myšlienky, akoby bol na kolotoči. Čo bude ďalej? Ako to povie rodičom? Všetci ho budú odsudzovať. Chcel so všetkým skoncovať, no v tom okamihu sa v ňom niečo zlomilo. Už sklamal ľudí, ktorým na ňom záleží. Znovu ich sklamať nechce. Zaťal päste, otočil sa. Pomaly odkráčal vpred odhodlaný bojovať do posledných síl.