Rodina športovcov (Rozprávanie)

Rodina športovcov (Rozprávanie)

Sme taká jednoduchá športová rodinka. Každý z nás pestuje nejaký šport. Otec celý deň cvičí svojich zamestnancov. Preháňa ich kade-tade. Vraj sa stará o ich zdravie.

Matka zas obľubuje beh na krátke vzdialenosti. Je v ňom výborná. Každý deň beží o preteky s časom na autobusovú zastávku. Len raz nebola víťazom. Autobus bol o niečo rýchlejší.

Ja, ako jediný syn svojich rodičov, v ničom za nimi nezaostávam. Cvičím svojho priateľa - psa, behám krátke trate - cesta do školy. Pohybu i sily mám dosť. Pomáha mi v tom aj moja školská taška. Skúste bežať s dvadsaťkilogramovou záťažou a mať päť minút do začiatku vyučovania. Zvládne to len vyšportovaný jedinec. V pravidelnom behu do školy som z triedy najlepší.

No ešte lepší športovec v našej rodine je babka. Je neprekonateľná v skoku do reči, v maratóne rozprávania i v počte kladenia otázok, na ktoré nečaká odpoveď. Je držiteľkou najväčšieho množstva presedených hodín pred rozžiarenou obrazovkou televízora. V čase prenosu z majstrovstiev v krasokorčuľovaní je jej plná obývačka. Celým domom sa ozýva povzbudzovanie, ochkanie, prejavy žiaľu i radostné výkriky. Po prenose vždy tíško sedí a spomína. Takí Romanovci! Súrodenci Eva a Pavol.

To bol pár! Dozvedám sa o ich vždy perfektne zvládnutej povinnej i voľnej jazde. Babka zaspomína na ich úspechy i životnú tragédiu. Ondrej Nepela - legenda na ľade. Účastník ZOH Innsbruck 1964, Grenoble 1968, Sapporo 1972, mnohonásobný majster republiky, Európy i sveta. Hovorí o nenapodobiteľných skokoch, ľahkosti pohybu, o zaneprázdnení už od útleho detstva, o drine korunovanej zlatom. Nezabudne pripomenúť slávu, úspechy i pád - smrť.

Svoj monológ sprevádza pohybmi rúk, ktorými kreslí neviditeľné figúry i skoky. Naklonenou hlavou, počúvajúc hudbu, opisuje jeho famózne skĺbenie tela, hudby a radosti zo života. Len nedávno babka spomínala na jeho nedožité 38. narodeniny. Na ľade vyhrával. Svoj boj s chorobou prehral. Krutý osud. Mená, mne viac či menej známych krasokorčuliarov, sype ako z rukáva.

Chvíle spomínania mám rád. Počúvam a pritom snívam: Možno raz i ja budem športovec, ktorý preslávi svoju dedinu i vlasť. Je potrebná pevná vôľa a tú ja mám.