Pohľad z okna vlaku – Umelecký opis

Pohľad z okna vlaku (Umelecký opis)

Je piatkové ráno a ja sedím vo vlaku a pozerám sa z okna. Letné slnečnú lúče už pomaly vykúkajú spoza hôr. Všetko navôkol sa prebúdza z tmy. Milujem cestu vlakom. Je taká pokojná, nikým a ničím nerušená. Príjemný pocit dotvára hudba, ktorú vytvára klepot kolies o koľajnice.

Keď sa pozriem z okna, vidím usmievajúceho sa výpravcu, ktorý práve povolil odchod vlaku zapískaním na píšťalku. Začína sa moja cesta plná poznania a obdivovania našej krajiny.

Všade okolo mňa sa rozprestierajú veľké lúky plné kvetov. Slniečko dodáva všetkému trblietavý jas. Na modrej oblohe poletujú vtáčiky a včielky majú plné ruky práce s opeľovaním kvetov. V korunách stromov si vtáky štebotali a hlásili zrod nového života. V pozadí pobehovali malé srnky tešiace sa z krás prírody. O chvíľu vidím priezračný potôčik, stekajúci dolu údolím. jeho jas ožaroval všetko navôkol. Zvieratká k nemu prichádzali nazbierať novú energiu a osviežiť suché jazýčky. Dokonca aj rybky vyskakovali z vody a predvádzali rôzne kúsky, len aby si mohli ohriať svoje šupiny.

Onedlho túto farebnú krásu vystriedali kamenné múry. Stáli sme na veľkej stanici. Hemžilo sa to rôznymi ľuďmi. Malé detičky sa čľapkajú vo fontáne, pričom počuť len ich úprimný, zvonivý smiech. Radostne pobehujú okolo rodičov a robia nezbedu. Dospelí dopíjajú svoje poháre vody a plní síl sa poberajú do vlaku. Vidím tiež zaľúbencov a ich tváre plné lásky a očakávania. Vo vzduchu cítiť pozitívnu energiu.

Je zaujímavé len tak pozorovať svet spoza okna. Moja cesta sa však končí a ja sa už teraz teším na ďalšiu zasnenú jazdu ako z rozprávky. Ani som sa nenazdala a čas pretiekol ako voda. Vlak sa blížil k poslednej zastávke, vypustil oblak hmly z komína a oznámil koniec jazdy.