Beletrizovaný životopis Maco Mlieč

Beletrizovaný životopis Maco Mlieč

V jeden krásny slnečný deň, teda nebol moc slnečný, ale to je jedno, som sa narodil ja, Maco Mlieč. Keď ma mamička prvýkrát uvidela, usmiala sa na mňa. Otecko dúfal, že zo mňa vyrastie švárny šuhaj, vysoký ako jedľa, tehličky na bruchu, náušnica v uchu, no proste chlap po ktorom ženy túžia.

No ja som taký nebol. Neviem, či mám zlé gény, alebo prišli zlé sudičky, vôbec som nebol podľa otcových predstáv. Bol som špinavý, urastený, nahluchlý, oči som mal ako myšacie dierky, no proste katastrofa. Ale zas, keď ma bude žena ľúbiť, tak preto aký som povahovo. Lenže mňa žiadna nechcela.

Keď som dovŕšil osemnásť rokov, šiel som pracovať ku gazdovi. Bol som paholok pri koňoch. Pracujem za trochu jedla, ošatenie a môj milovaný tabak. Je to tak, ako to je. Pri koňoch som bol vyše dvadsať rokov. Len raz som šiel po gazdu do mesta a zrazu veľká rana a ja som bol na zemi so zlomenou nohou. Pri koňoch som už nevládal, tak ma dali ku volom. Ale tak lepšie niečo, ako nič. No potom som už ani pri voloch nevládal. Cítil som v kostiach, že zubatá je nablízku.

Tak som sa pobral za gazdom vyrovnať dlhy. Ale môj gazduško nenašiel dlh, ale preplatok. Dva groše. Videl, že ma ešte niečo trápi, tak sa ma spýtal, čo chcem. Poprosil som ho, nech ma pochová na cintoríne a nie za plotom jak nejakú prejdenú mačku. Gazda súhlasil. A tak, po dlhej ceste prišla zubatá a môj ošarpaný plamienok života zhasol.