Zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť (Úvaha)

Zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť (Úvaha)

Zármutok. Smútok. Udalosti o ktoré je ťažké podeliť sa, keď už neviete ako ďalej, lebo tu zrazu nie je nikto, kto by vás vypočul.

Keď ste šťastný, sú stále všetci okolo vás, tešia sa s vami, ale potom, keď príde to smutné obdobie vášho života, zrazu tu nikto nie je. Prečo na tie smutné chvíle musíme byť sami ? Alebo je to iba v hlave? A nepriamo svojim negatívnym myslením odháňame od seba ľudí my sami?

Vtedy nad tým ani neuvažujete, lebo jediné, čo cítite je bolesť. Psychická bolesť, ktorá je v hlave a hlavne v srdci, ktorá len tak neprejde. Trvá to niekoľko týždňov, mesiacov, rokov, tak sa teda pýtam, či to aj niekedy skončí? Áno. Každý máme vo svojom živote človeka, ktorý sa ukáže až v tomto období.

Máme niekoho, kto nás nebude trápiť zbytočnými otázkami, keď uvidí smútok v našich očiach, ale bude robiť všetko, aby videl šťastie v našom úsmeve a počká, kým budeme my sami pripravený nechať smútok odísť.

Vážne stačí k šťastiu jeden človek? Podľa mňa áno, lebo už len ten pocit na srdci, že tu bol, keď všetci odišli, nás robí trochu silnejšími.